Nedávno sa skončil filmový festival Jeden svet v Prievidzi. Druhý festivalový deň bol venovaný primárne filmom z Afriky a tak bolo milou príležitosťou pozvať hostí Darinku Maňurovú a Jančiho Grenčíka z organizácie eRko. Rozprávali sme sa s nimi o najväčšom projekte eRka Dobrá novina a takisto o zmenách, ktoré Afrike prinášajú informačné technológie. Občianske združenie Berkat, organizátor Jedného sveta v Prievidzi, s eRkom spolupracuje aj pri predaji šperkov, ktoré vyrobia ženy v stredisku Eupharasia v Nairobi. Touto cestou sa môžu takpovediac postaviť na nohy. pokračovanie článku
Andrej Bán, fotograf a reportér .týždňa, zakladateľ o.z. Človek v ohrození bol od prvého ročníka festivalu Jeden svet v Prievidzi pravidelným hosťom a sme radi, že opäť prijal naše pozvanie. Andrej dlhodobo dokumentuje nielen život na Slovensku, ale aj v Pakistane, na Haiti, v Kosove alebo v Afganistane či Japonsku. pokračovanie článku
Tak to máme za sebou. Aké sú pocity pravicového voliča, skúsim zhrnúť na príklade seba samého. Ja, ponovembrový volič OKS (s jednou výnimkou, asi dvoje voľby dozadu som po osobnej návšteve dal hlas Lipšicovi), ktorý bol teraz prinútený voliť Žitňanskú, Beblavého a Fedora, môžem pri pohľade na volebné výsledky povedať: tak vám treba. Ale hneď dodávam, tak nám treba. pokračovanie článku
Vždy si nájde trochu času, aby niekoho „popudil.“ Hoci náš hosť Andrej Gliganič neverí, že by Slováci mohli zmeniť svoj vzťah k inakosti, dlhé roky sa venuje sociálne vylúčeným lokalitám. Na festivale Jeden svet v Prievidzi v diskusii po filme Nech sa páči, poďte ďalej priblíži realitu programov sociálnej integrácie na Spiši, ktorým sa dlhodobo venuje organizácia Člověk v tísni - Slovensko. pokračovanie článku
Zomrel významný Človek. Potvrdilo sa moje presvedčenie o tom, že každý má takú smrť, akú si zaslúži. Odcitujem jeho osobného lekára: „Pokojne sa vyspal a dal si raňajky s tým, že si zdriemne. Už sa nezobudil". K veľkému množstvu zapálených sviečok, pocitov a reakcií pripájam jednu svoju. pokračovanie článku
Od štartu som si v duchu hovoril, nech aspoň postúpia na olympiádu, strata na čelo vyzerala hrozivo. Dvesto metrov pred cieľom som skríkol: „idú na medailu". Keď sa obraz prepol do cieľovej rovinky, zrazu bolo jasné, že vyhrajú! Ten záver bol nádherný, zdrvujúci! Úžasné víťazstvo! Peter Gelle a Erik Vlček získali titul majstrov sveta v K2 mužov na olympijskej trati 1000m! Prebojovali sa na LOH v Londýne 2012! Je to obrovský úspech! Aj vzhľadom na podmienky v akých sa rýchlostná kanoistika aj celkovo slovenský šport nachádzajú. Niečo o tom viem, zopár sezón som sa pohyboval na brehu pretekov a písal svoje postrehy pre www.kanoe.sk. Teraz to bude síce pohľad skôr spoza obrazovky a od stola, ale možno zaujme. pokračovanie článku
V Martine existuje partia nadšencov, ktorí sa venujú triatlonu v rôznych jeho podobách. Okrem iného pripravujú aj preteky s názvom Turčiansky amatérsky triatlon - TAT. Mne sa v názve páči slovíčko amatérsky. A tak aj hobíci ako ja, majú možnosť si vyskúšať, čo obnáša absolvovať olympijskú trať = 1500m plávanie, 40km bicykel a 10 km beh. Minulý ročník som vynechal a tak som sa s novým prostredím zoznámil až teraz. Predtým sa plávalo len 1000m a v bazéne, čo mne vyhovovalo viac, lebo neplávam dobre. Ale zase prečo neskúsiť niečo nové. Víta vás krásna panoráma hôr Veľkej Fatry a rybník Ďanová, v ktorom teplota vody klesla v deň štartu na 18,5 stupňa. Neoprén je povolený.... pokračovanie článku
V sobotu nad ránom som cestou domov v aute hovoril po piatkovom programe o mojom „vyhorení z Pohody", akoby som už nedokázal prežiť niečo veľké. Ale sobota to zmenila, užil som si opäť klasickú pohodu na vydarenej Pohode. K tomu konštatovaniu prispeli najmä výborné diskusie a zopár parádnych koncertov. Kamarát označil náš program na festivale za „intelektuálskejšiu časť Pohody". Vyberáme si to, čo nás baví. Ako každý iný. A dokonca v rámci objavovania nového, som sa rozhodol podstúpiť nočnú tlačenicu v obrovskom dave na headlinera Portishead, ktorých vôbec nepoznám, ale chcel som spoznať. A to kúsok od nás stál aj Štefan Hríb a to je už iný „intelektuál" než som ja. Žiaľ nedopadlo to dobre! pokračovanie článku
Tak dobre. Už nevládzem odolávať tomu mediálnemu tlaku. Som zaplavený stovkami
žiadostí o môj pohoďácky blog, ozvali sa aj priamo z Kaščákovho štábu, že či ich tento rok
nepochválim. A admin blog.sme.sk potrebuje oživiť stránku niečím výnimočným...
Ale najmä som to dlžný vám, milí čitatelia. Tak poďme na to. Festival Pohoda 2011
ožíva v spomienkach a fotografiách. Vopred upozorňujem, že tento rok to nebude len
pozitívne. Ale na úvod začneme najprv v pohode. pokračovanie článku
Bývam na dedine, preto občas počúvam hlásenie obecného rozhlasu. Vcelku to mám rád, patrí to ku koloritu. „Do našej obce zavítal súkromný podnikateľ....", pred najčastejším hlásením podobného typu váš sluch upúta rezká hudba, ktorá často vyvoláva pocit návratu do socializmu. Lebo prekvapujúco ovláda slovenský éter na vidieku okrem klasických ľudoviek aj český Zlatý Slavík Michal David a jeho viac ako dvadsaťročné hity! Ale nie o tom som chcel. Sobotné doobedie zaznela z nášho rozhlasu okrem pozvánky na poobedný futbalový dedinský šláger aj oveľa vážnejšia výzva: Zachráňme nemocnicu Bojnice! pokračovanie článku
Tak konečne! S dojatím a radosťou oznamujeme, že sa úspešne podarili transplantácie piatich rohoviek v ďalekom a predsa blízkom Afganistane. Aj my na Slovensku sme sa zbierali na ich zakúpenie! Veľmi rád by som sadol na „šťastný lietajúci koberec" a zaletel k tým piatim ľuďom, ktorý doteraz nevideli a zrazu vidia. Ako malý vtáčik by som zhora pozoroval ich život. Dúfam, že sa stane radostnejším a lepším. A potom by som sa vrátil a zvestoval, čo som videl. Ale musíme sa uspokojiť s pocitom, že dobrá vec sa podarila. A to nie je málo! pokračovanie článku
V minulosti som ho vnímal ako známeho spisovateľa bez hlbšej znalosti jeho tvorby, nakoľko som si myslel, že nie je určená pre moju vekovú hranicu. Pravidelne som čítal jeho príspevky v SME a často som sa s ich posolstvom stotožnil. Nedávno bol naším hosťom na festivale Jeden svet, kde som ho zažil na troch výborných prezentáciách z cesty po Afganistane. Pútavým rozprávaním nám rozšíril uhol pohľadu na túto vzdialenú krajinu. A posledný májový deň zavítal opäť do Prievidze, kedy v Ars Preuge priblížil svoje dielo. Vitajte na čítačke Michala Hvoreckého. pokračovanie článku
Po dvoch „politických" blogoch a jednému spontánnemu hokejovému sa vraciam k téme, ktorá je mi milšia a tou je pomoc. Konkrétne ide o projekt Adžamal v rámci združenia Berkat, kedy vám ponúkame bábiky, ktoré vrátia nevidiacim zrak. Po festivalovej zbierke sme v období „čakania". Za prostriedky získané na Jednom Svete v Prievidzi sa nakúpia rohovky, dopravia do Kábulu a prebehnú transplantácie. Ak všetko dobre dopadne, tak mladí ľudia Belal, Safia, Hasib a Zarifa budú zrazu vidieť. Hoci len na jedno oko, ale keď ho otvoria, uvidia svet okolo seba. Doteraz len počutý, vnímaný cez vône a svoje vnútorné pocity. Verím, že čoskoro sa to očakávanie premení na radostnú skutočnosť! pokračovanie článku
Skromnejšie by bolo použiť názov Cesta za medailou, honosnejšie a tajomnejšie Zlatý sen, ale nebudem trocháriť, poďme rovno na titul. Za necelú hodinku vykročia naši hokejisti za titulom. Chce to len vieru, odvahu a šťastie. Aj Mojžiš povedal, že treba veriť a nech nikoho nenapadne frflať. pokračovanie článku
Opäť jedna úvaha nad Hríbovou Lampou, tento krát o hokeji. Ale trošku inak, akoby ste čakali. Zaujal ma jeden jediný konkrétny fanúšik, športovec telom a dušou, ozaj mimoriadny prípad. Navyše medzi nás zostúpil z hradného vrchu, vyzliekol kombinézu pretekára do vrchu a napriek teplej jari si dal na krk šál s nápisom „Slovensko do toho". Uhádli ste, niet pochýb o kom je reč. Dámy a páni, na scénu vstupuje „náš" prezident. pokračovanie článku
Chápem, že to je naivné a idealistické zároveň, ale v podstate to začínam vnímať ako jedinú možnosť, ako sa postaviť proti zlu v krajine, kde žijem svoj život. Lebo môj volebný hlas raz za štyri roky už nemá váhu. Zlo prerástlo túto krajinu natoľko, že mi zostáva (pred)posledná šanca. A síce prestať platiť štátu všetky dane a poplatky, kým nevyzdravie. Zároveň ale čestne prehlasujem, že ich všetky doplatím, keď si to štát zaslúži. Smiešne, čo? Ale mňa fakt už nebaví platiť do jednej čiernej diery, obzvlášť keď aj v poslednej Hríbovej Lampe jednoznačne zaznelo, že tento štát je viac ako prehnitý. Bolo by dobré, keby sa k tomuto názoru pripojilo čo najviac ľudí od prvého robotníka po poslednú známu osobnosť. Škoda, že už nežije ujo Klobása, verím, že keby som za ním zašiel s týmto návrhom, nenechal by ma v štichu. A to už by bolo iné kafé, keby za takouto výzvou na internete stál Julo Satinský! pokračovanie článku
Na festivale Jeden svet v Prievidzi sme sa úspešne zapojili do projektu Adžamal, ktorým združenie Berkat dlhodobo pomáha nevidiacim ľuďom v Afganistane. Myšlienka pomoci, vrátenie zraku pomocou transplantácie, mala úspech. Nielen priamo na festivale, ale aj po ňom. Ak máte záujem, prečítajte si v uvedených odkazoch podrobné informácie. Ja sa pokúsim o krátku rekapituláciu ako aj o čerstvé info o súčasnom stave pomoci. Bábiky, ktoré pomáhajú nevidiacim vrátiť zrak, stoja za vašu pozornosť! pokračovanie článku
Aj tak sa dá nazvať môj maratón vo Viedni, ktorý som absolvoval túto nedeľu. Bol to doteraz najväčší maratón, na ktorom som sa zúčastnil. Bolo ohlásených 20 tisíc ľudí na štarte (9tisíc maratóncov/11 tisíc polmaratóncov), čo nie je sranda! Reálne tie čísla boli vyššie, na stránke sa uvádza 28 tisíc ľudí v cieli, nakoľko boli aj štafety, aj sprievodné behy napr. na 4,2km. Ale bolo vidieť, že organizátori to robia už dlho a dobre. Išlo o 28.ročník Vienna City Maratonu, takže všetko prebehlo hladko. Nakoniec aj samotný beh, aj keď to bola drina. pokračovanie článku
Málokedy sa stane pri maratóne, že máte možnosť vlastného občerstvenia, pokiaľ si ho neberiete so sebou hneď od štartu. Na veľkých akciách dostávajú takúto možnosť iba vybraní najlepší maratónci. Teraz som ju dostal aj ja. Nebojte sa! Nestal sa zo mňa počas dlhej blogerskej pauzy profesionálny bežec, to nehrozí! Len sa mi dostalo tej cti, zúčastniť sa špeciálneho maratónu- šiesteho ročníka Prievidzskej chodby. Tam máte možnosť, občerstviť sa každých 135,7 metrov. Práve toľko meria jeden okruh. A kým dobehnete do cieľa maratónu, čaká vás tých okruhov 311. Na zbláznenie.... pokračovanie článku
Už pri písaní posledného blogu som si uvedomil, ako okrem samotného popisu fotiek z „dokonalej krajiny" zdôrazňujem „nekvalitu" nášho života, ktorý žijeme. My! Tu! Teraz! Naša spoločnosť! A potom uprostred hlbokej noci narazím v poslednom čísle .týždňa na skvelé myšlienky, ktoré hovoria o tom istom. O dôležitosti potreby zmeniť spôsob nášho každodenného života. pokračovanie článku
Aj keď syn Matej už „dávno" skončil školu v mestečku Randers, nedá mi, sa tam ešte nevrátiť. Necelé tri mesiace dozadu sme sa prešli po meste, kde študoval 2 roky. Z tej „prechádzky" vám prinášam spätne fotoreportáž na rozlúčku. pokračovanie článku
Keď som si vypočul Hríbovu Lampu s novým policajným prezidentom, pánom Spišiakom, mal som veľmi dobrý pocit. Už predtým ma potešila správa o jeho zvolení. A keď som pri behu na slúchadla počúval jeho slová, moja spokojnosť rástla. Ale žiaľ, každodenná realita mi už toľko optimizmu nedáva. Nehovoriac o tom, že tento text som napísal ešte pred vyčíňaním šialenca zo sapíkom. pokračovanie článku
V predchádzajúcej časti sme sa lúčili na cca 19tom kilometri, pohľadom na bežca, ktorý ledva dvíha nohy. Nachádzame sa tesne pred polkou maratónu, akurát si z lavičky, kde čakala Baška, beriem vopred dohodnuté pripravené veci a vzájomne si vymieňame rýchle krátke info. S odhodlaním vyrážam ďalej, v ústrety druhej, tej náročnejšej časti maratónu. Je strašne dobré, keď máte počas maratónu niekoho pri trati, kto vás povzbudí, podá niečo potrebné alebo len dodá energiu svojou prítomnosťou. pokračovanie článku
Finišujem s prípravami na štart svojho siedmeho maratónu u Bašky a žartom prehodím: „To by bola sranda, ak ledva stihnem dobehnúť na štart!" Netuším, že o pár desiatok minút sa to stane takmer skutočnosťou, keďže som si zabudol na izbe to najhlavnejšie - štartovné číslo. Bolo to tesné. Necelé dve minúty od štartu Grenaa marathonu sa zadýchaný zaraďujem do hlúčiku šľachovitých a prevažne štíhlych severanov na malom námestíčku. Štart! Vitajte na lokálnom maratóne v dánskej Grene. pokračovanie článku
V závere druhej časti som naznačil o čom budem „trepať" v tomto pokračovaní. V treťom diele fotoreportáže z Pohody sa povenujeme dvom piatkovým podvečerným koncertom, ale nezostaneme len pri nich. Hoci aj Jana Kirschner aj Collegium Musicum by si zaslúžili samostatnú časť, ale ešte stále sme len v tretine festivalu. Čaká nás poriadna porcia. Poďme na to! pokračovanie článku
Pokračovanie fotoreportáže číslo 2 z festivalu Pohoda 2010 sa bude už viac venovať dianiu na pódiách. Ale samozrejme ponúkam len svoju „trasu". Pohľady na koncerty, besedy, divadlá, ktoré ma zaujali resp. na ktoré som vládal a stíhal ísť. Lebo program festivalu je nabitý a jeho zvládnutie si vyžaduje „prípravu". Základom je, nikde sa nenaháňať, užívať si to a tešiť sa z toho, čo človek stihol a nestresovať, čo všetko mu uniklo. Na to je Pohoda móóóc obrovský a chutný koláč. Ponúkam várku mojich výberových „hrozienok". pokračovanie článku
Poznáte ten pocit, že by ste radi boli na inom mieste, zúčastnili sa nejakej udalosti, ktorá práve prebieha a vy tam nie ste? Tak práve v okamihu, keď píšem tieto riadky to zažívam ja, nakoľko na práve skončenom festivale Pohoda 2010 začala Ekumenická bohoslužba, ktorú slúžia Anton Srholec a Daniel Pastirčák. A ja cítim, že som tam mal byť, ale nie som. Pre tých z vás, ktorý majú rovnaký pocit aj v prípade celého festivalu, prinášam moje, už "klasické", fotoreportáže z Pohody. Ale pozrieť si ich môžete aj vy, čo ste tam boli. pokračovanie článku
Máme po voľbách. Priniesli mi radosť. Najznámejší podnikový právnik z Nemšovej dovalcoval svoj príbeh od Zlatej Idky cez Kolibu až k Elektre. Áno, pochopili ste správne. Reč je o „zakladateľovi" štátu, „otcovi národa" Vladimírovi M., čo kedysi rečnil o švajčiarskom Slovensku. Tento muž, či starší pán sa pred voľbami objavil na bilboardoch napr. obklopený mladými ľuďmi a s notebookom na kolenách, primerane vyretušovaný. To by bolo v poriadku. Ale to, kde som ho objavil pri povodňových cestách po východnom Slovensku, stojí za to! pokračovanie článku
Znovu ma zaviali severné vetry do DK - dokonalej krajiny na severe Európy, vo svete známej pod menom Dánsko. Už som sa tu pár krát rozplýval nad tým, ako je táto krajina stvorená pre život (viď súvisiace články). Teraz vám prinesiem ďalší dôkaz o tom, ako kvalitne môže štát fungovať a slúžiť svojim občanom. Som presvedčený, že aj my - občania, musíme žiadať od nášho štátu zmenu. Neviem, či som si správne zapamätal nedávno zverejnenú správu, ale práve v DK je oproti SK pri porovnateľnom celkovom počte obyvateľov 7x menej úradníkov. Matej našiel na webe čísla iné (361 017 u nás oproti 150 000 u nich), ale stačí deň dva pobytu v Dánsku a pocítite ľútosť, prečo aj Slovensko nemôže byť krajinou, kde veci fungujú normálne, prirodzene a jednoducho, tak aby náš každodenný život bol lepší. pokračovanie článku
Povodne sú hrozné, škody obrovské, zosuvy pôdy zdeformovali a zbúrali domy, ľudia sú evakuovaní, spia na podlahách telocviční a kultúrnych domov. Starostovia postihnutých obcí sú pod náporom, do toho ešte aj voľby. Ľudia, ktorým živly zmenili život sú ale neuveriteľne statoční a chcú bojovať o svoj nový, lepší život. Pomôcť im môžeme my všetci. pokračovanie článku
Už dávno som neblogoval, prevalený krízovými starosťami v práci, ale aj vlastnou snahou o zmenu tréningu na maratón. Trošku k tomu prispelo aj obrovské znechutenie zo stavu spoločnosti, kedy som už nevládal ani „telefonovať" s naším pánom premiérom. V novinách SME som už čítal len ozaj vybrané komentáre a moje obľúbené víkendové Fórum. Nadpisy komentujúce našu SK realitu mi stačili. Ozaj ma dosť ubíjal posledný vývoj u nás. Z mojej letargie ma prebudili dve veci, posledné číslo časopisu .týždeň a posledné blogy Mateja. A ešte trošku aj nádejný závan volebných výsledkov od nášho západného suseda. Ale pekne po poriadku. pokračovanie článku
Jedno meno a veľa osudov. Pre väčšinu líder Novembra ´89 a teda politik, ale aj sociológ, prognostik a podnikateľ a tiež publicista a vydavateľ. Z Prahy do Prievidze zavíta na festival Jeden svet vzácny hosť Fedor Gál. pokračovanie článku
mierne unavený, ale vcelku optimistický štyridsiatnik, čo má rád prírodu, šport, čokoládu, modrú farbu a číslo 4 a riadi sa životným krédom "Rozhodujúci je človek"
ivansykgmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
