reklama

Kodaňský maratón - časť I

Som v cieli. Prechádzam koridorom v rámci ktorého mi nasadia na krk medailu, vyfasujem na seba ochranný igelit v belasých farbách hlavného sponzora maratónu DnB Nord Bank, dostávam do rúk jogurt, musli tyčinku, ale stále som akoby v sne. Pri pohľade na display hodiniek ma chytá dojatie, plačem. Tak som to dokázal. Dobehol som pod štyri hodiny. A pokračujem v cieľovej motanici, nohy pobolievajú, ale inak som v pohode. Koridor s ovocím využívam dokonale, pri každej krabici so štvrťkami pomarančov si dám jeden kúsok, obľúbené banány paradoxne vynechávam. K iontóvemu nápoju Powerade dostávam aj fľašu AquaDor, ešte sa čapuje aj nealko pivo, ale to nemusím. Celozrnnú žemľu, na ktorú som mal chuť, som nenašiel. Snažím sa strečovať, ale stále opakovane mi kriví ústa do plaču. V hlave si zrýchlene premietam necelé štyri hodiny, ktoré uplynuli od chvíle, kedy som sa postavil na štart Kodanského maratónu. Aký bol?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Hlava na hlave, štart sa blíži. Moju hlavu nehľadajte, to sú bežci pod 3 a pol hodiny.
Hlava na hlave, štart sa blíži. Moju hlavu nehľadajte, to sú bežci pod 3 a pol hodiny. (zdroj: Foto: Matej Sýkora)

Na štart ma sprevádza syn Matej, čo mi pomáha prekonať miernu nervozitu. Keď prídeme krátko po ôsmej ráno na ulicu, kde bude štart, je ešte prázdna. V pohode sa presúvame do cieľovej zóny, tam už je pretekárov hodne. Prezliekajú sa, masírujú, dopĺňajú tekutiny a energiu, čakajú, bavia sa medzi sebou. Ani sa nenazdáme a je deväť. Do vyhradeného priestoru podľa štartovného čísla odkladám baťoh s vecami a vyrážame do priestoru štartu. Obrovské fronty pred dvojradom čistých a voňavých(!) prenosných WC naznačujú, že okamih štartu sa blíži. Štartovné číslo 4444, štvrtý maratón v poradí a dopredu ohlásený útok na zdolanie hranice 4 hodín. V príprave som sa snažil, ale až samotný priebeh maratónu ukáže, ako na tom človek je.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ulica je už slušne plná, ale snažím sa ísť dopredu. Na okrajových zábranách je modrý balón s číslom 4:00hod, ale zaraďujem sa ešte kúsok dopredu, na koniec „pomyselnej" skupiny „3:45". Prvý krát budem bežať takúto masovku a som zvedavý najmä na tých vodičov - tempárov s balónikmi. Teoreticky som dobre vybavený. Mám nielen vlastnú fľašu s ionťákom, ale aj energie v podobe gelov a tabletky. Možno aj to bol základ úspechu, že som svoj cieľ dosiahol.

Lúčime sa s Matejom, ktorý ide dopredu fotiť. Náhodou kúsok od jeho stanoviska na chodníku zaparkujú dve autá, z ktorých vystúpi dánsky princ Frederik a medzi ľuďmi ide na pódium predniesť krátky príhovor pred štartom. Nasleduje naživo spievaná dánska hymna, ktorá v chorále tisícok domácich hrdiel znie impozantne. Potom s malým meškaním sa ozve štartovný výstrel, ale my ostávame na mieste, zatiaľ len tlieskame. Zrazu sa masa pohne, ale len na krátky úsek. Vlna za vlnou sa valí, krokom sa presúvame na štartovnú čiaru, zbadám Mateja, kývame si. Celkovo je to dobre vymyslené, lebo človek reálne beží až od štartu. Zapínam Polar a ideme na to.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Málo rozbehaný, slabšie rozcvičený, bežím voľne. V duchu internetových rád o prepálených začiatkoch, ale aj na základe vlastných troj maratónskych skúseností. Už po dvoch kilometroch ľutujem, že som si neodskočil. Ale zase je to dôkaz, že som telo dobre zavodnil. Pripájam sa k ostatným bežcom, ktorí sa pritláčajú k plotu parku. Našťastie Kodaň je plná zelene. Len ma napadá, akú nevýhodu majú ženy bežkyne. Tých je na štarte neúrekom, takmer pätina pretekárskeho poľa. Čo je dosť a je odzrkadlením iného postavenia žien v dánskej spoločnosti. Ich prítomnosť v štartovnom poli prezrádzajú aj viac či menej intenzívne voňajúce parfémy, keď niektorú z nich stretávam na trati. Snažím sa vnímať trasu, sledujem medzičasy. Na 5tom, resp. 10tom km sú vzácne vyrovnané 28:10, čo je priemer na kilometer 5:38. Zatiaľ to ide podľa predpokladov, vrátane pravidelného prísunu tekutín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V hlave si nesiem radu z internetu, že pri strate 2% z hmotnosti počas behu, ide výkonnosť dole až o 20%. Ja som zvykol strácať po veľkom tréningu aj 4-5kg, lebo sa veľa potím, takže dôsledne dopĺňam tekutiny na každej občerstvovacej stanici. Tých je neúrekom, sú dobre vybavené. Moja skúsenosť bola taká, že na ich začiatku vznikali „zápchy", ale v zadných častiach bolo prázdno a v pohode ste si mohli zobrať pohárik, bez toho aby ste stáli. To je pre mňa dôležité, na občerstvovačke nezostať stáť! Sympatické je, že na každej z nich na začiatku zdravotník ponúka vazelínu. Veľmi užitočná drobnosť, ktorú oceníte, keď vás začnú páliť bradavky, štípať boky stehien alebo sa objaví problém s chodidlami. Našťastie som namazaný dopredu, aj v tomto som sa zlepšil a od málo trvácnej Indulony som prešiel k lekárskej vazelíne, ktorá vydrží výrazne dlhšie. Ozaj vrelo odporúčam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ideálne bežecké počasie pod mrakom sa po 1,5 hodinách od štartu mení na dážď. Nachádzame sa niekde za 15km, trasu naďalej lemujú davy divákov, ktorým evidentne voda zhora neprekáža. Holt sú to severania. Napriek pohode vo vnútri, cítim na medzičasoch, že som spomalil. Resp. podľa teoretického plánu som očakával v polovičke trate lepší čas ako 1:59:55, nakoľko ešte nikdy som nebežal druhú polovičku rovnako rýchlo. Na vlastné prekvapenie si v duchu stále optimisticky hovorím: nevadí a odhodlane sa púšťam do druhej polovičky. Na spoločnom úseku trate cez most stretávame „pomalších, trošku izolovaných" bežcov, čo ešte len idú tam. Strašne sa mi páči a povzbudzuje ma, keď im väčšina spolubežcov tlieska. Pridávam sa aj ja a ten pocit spolupatričnosti ma veľmi motivuje.

Začínam vyzerať popri trati svoju rodinku. Na štarte bol syn Matej, ale počas maratónu doleteli do Kodane aj manželka s dcérou. Bežím z nohy na nohu akoby voľne. Zrazu počujem Baškine zvolanie: „tatčo!". Radostne kývam. Kúsok ďalej stojí Matej a Ivetka, zdravíme sa. Matej ponúka čiapku, ale mne dážď vôbec nevadí. Potešený, že dievky doleteli v poriadku, pokračujem vo svojom tempe. Vraj som vypadal v pohode, vraveli potom v cieli. Ale asi to nebolo celkom ono, lebo krátko po stretnutí s nimi ma dobieha veľká skupina bežcov zoskupená okolo dvoch oranžových balónikov. Tie číslice na nich sú jednoznačné a hovoria za všetko: 4:00hod. A keďže moje tempo je nižšie, musím pridať. Psychicky som sa na okamih, keď ma dobehnú, pripravoval. Otázka je, či s nimi budem vládať držať krok. Tempo skupiny ma prekvapuje, musím zrýchliť. Takto rýchlo sa beží na štyri hoďky?

„Tempári" sú strašne fajn chlapi. Bežia po krajoch a mohutne povzbudzujú. Nielen samotných bežcov na udržanie tempa, ale aj divákov, ktorých hecujú na povzbudzovanie skupiny. Stále dávajú nejaké rady. Dánsky neviem, ale veľmi dobre rozumiem, keď na 30km starší z nich hlási medzičas a skupina odpovedá mohutným HEJ! To sa pridávam aj ja a poviem vám, je to sila. Zimomriavky mi bežia po tele. Tak musím poriadne bežať aj ja. Viem, že teraz ide do tuhého, málinko strácam čelo skupinky, ale povzbudzujem sa: „Balóniky nesmieš stratiť za žiadnu cenu!" (koniec prvej časti)

Takto sa pohýnala masa bežcov na štart Kodaňského maratónu. Ten kývajúci maratónec v modrom tričku som ja.

((video))

Zrazu sa masa pohne, ale len na krátky úsek. Vlna za vlnou sa valí, krokom sa presúvame na štartovnú čiaru, zbadám Mateja, kývame si...

Ivan Sýkora

Ivan Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  144
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mierne unavený, ale vcelku optimistický päťdesiatnik (už?!), ktorý má rád prírodu, šport, čokoládu-najnovšie aj power kávu, modrú farbu a číslo 4 a riadi sa životným krédom "Rozhodujúci je človek". A ktorý si kladie otázku ži-jem(e) zdravo? Zoznam autorových rubrík:  ži-jeme zdravoBerkat - pomocfotoreportážcesty/necestyvýplody strapatej hlavyo behu a inom športovaníPozorovania a minipríbehyrozhovorystarinky

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu