Drina vo Viedni alebo jubilejný desiaty

Autor: Ivan Sýkora | 20.4.2011 o 7:44 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  1806x

Aj tak sa dá nazvať môj maratón vo Viedni, ktorý som absolvoval túto nedeľu. Bol to doteraz najväčší maratón, na ktorom som sa zúčastnil. Bolo ohlásených 20 tisíc ľudí na štarte (9tisíc maratóncov/11 tisíc polmaratóncov), čo nie je sranda! Reálne tie čísla boli vyššie, na stránke sa uvádza 28 tisíc ľudí v cieli, nakoľko boli aj štafety, aj sprievodné behy napr. na 4,2km. Ale bolo vidieť, že organizátori to robia už dlho a dobre. Išlo o 28.ročník Vienna City Maratonu, takže všetko prebehlo hladko. Nakoniec aj samotný beh, aj keď to bola drina.

Moje štartovné číslo. Bežal som so žltou ozdobou z piatkového Dňa narcisov. Ďalšími dvomi som si ozdobil aj tenisky.Moje štartovné číslo. Bežal som so žltou ozdobou z piatkového Dňa narcisov. Ďalšími dvomi som si ozdobil aj tenisky.

 

Príprava

Na 17.apríl som sa pripravoval od novembra 2010 v rámci možností daných najmä zimným obdobím. Záverečná príprava začala 22.januára pod vedením adidas miCoacha. Obsahovala 61 tréningov a splnil som ju na 80%. Niektoré regeneračné tréningy som nahradil masážou alebo občas to časovo nevyšlo ísť trénovať. A len ozaj výnimočne sa mi nechcelo ísť trénovať, tak aby som vedome vynechal tréning. Zvolený cieľ pred vygenerovaním tréningového plánu bolo zabehnúť maratón pod 4:15hod. O trojprúžkovom zvukovom trénerovi napíšem niekedy nabudúce. Teraz sa venujme preteku, resp. ešte predtým registrácii a ešte predtým dôležitému poznatku z krátkej návštevy Rakúska.

Odbočenie

Táto poznámka súvisí s behom len okrajovo, ale je dôležitá. Je smutné a zároveň do očí bijúce, že aj teraz vyše 20 rokov od „nežnej" je Rakúsko čistejšie, krajšie, ulice mesta upratané a bez prachu. Vidiek ako zo škatuľky, všade veľa zelene. Proste upravená krajina. Vzťah k nej je u našich susedov lepší, odlišný od nášho surového ničiaceho prístupu. Tie ulice nie sú čisté preto, že tam je viac zametačov, ale najmä preto, že tam ľudia nehádžu ohorky a škatuľky z cigariet, papieriky, či rôzne obaly a plastové fľaše rovno na zem či nebodaj von z okienok áut (bežný jav na našich cestách!). Proste nie sú takí bordelári ako my! Nebol som tam dlhšie, ale zrazu sa mi vrátil pocit, ako po otvorení železnej opony, že fakt je tam tá tráva zelenšia! Smutné konštatovanie v roku 2011.

Práter

Po tejto vsuvke ešte jedno odbočenie od behu, ale vlastne to s ním úzko súvisí. Cestou na registráciu sme išli cez Prater park. To je vám paráda! Krásna zeleň, plno stromov, tráva, chodníčky, aj široká asfaltová cesta bez áut. Všade ľudia - plno bežcov, korčuliarov, nordic walikng s paličkami, svieži dôchodcovia akých u nás vidíte len v reklamách na prechádzke, rodinky s malými deťmi, či jednotlivci so psom. Ihriská podľa ľubovôle, ale aj voľné zelené plochy na povaľovanie sa len tak free. Liliputánsky vláčik na uhlie dymil ako o dušu, smrdelo to, ale pasoval tam. Konské kočiare, ale aj moderné elektrické dvojkoľky. Vynechám klasiku, ktorá prirodzene patrí ku Prátru -  atrakcie od výmyslu sveta od jednoduchých kolotočov až po z fotiek známe obrovské koleso. Špeciálne ma zaujal pestrý výber ihrísk pre deti. Spolubežec Laco, ktorý pozná pomery vo Wien hovoril, že také rôznorodé ihriská sú všade na každom sídlisku. Porovnaj to milý čitateľ so svojím okolím. Zaráža ma táto naša „zaslepenosť", to že naša spoločnosť (= my ľudia), nemáme záujem o zmenu, resp. asi nám stačia detské kútiky v hypermarketoch. Nie je to žalostne málo?  Je to odrazom nezáujmu o šport, výchovu, vzdelanie, vlastnú budúcnosť, ale je to sebazničujúce a pre mňa osobne je to ťažko nepochopiteľné. Sme ovce!

Maratón

Éch, poďme my radšej na maratón, lebo to nebol veru optimistický pohľad. Taký isto nebol ani na mňa, dajme tomu na 40tom kilometri, kedy som na chvíľu kráčal. Definitívne som pochoval v sebe nádej na čas pod 4hodiny, čo býva môj cieľ takmer pri každom štarte. Nepodarilo sa. Od začiatku som sa držal Laca, ktorý pravidelne beháva pod túto hranicu, ale ani on ju teraz neprekonal. Asi som ho stiahol dole ja svojím tempom. Bolelo to zhruba od 28 km a bola to drina. Napriek špeciálnej motivácii som svoj tajný cieľ nedosiahol. Darmo si doma dopredu hovoríte, musíš v závere pridať, siahnuť na dno svojich síl, zrazu na trati je to iné. Motivujete sa spomienkami na svojich blízkych, snažíte sa udržať tempo, pravidelne občerstvujete, dopĺňate energiu. Proste komu nie je zhora súdené...Dopredu som si plánoval, že od nejakého 36km sa dokážem zmobilizovať a zrýchlim, ale nemal som na to. Na druhej strane je to môj druhý najlepší výkon a pripravoval som sa na čas 4:15hod :-).

Celkovo môžem byť rád, že som takmer do konca udržal tempo. Že sa nedostavila výraznejšia kríza. Keď som na 38km na kúsku spoločnej trate  videl tých roztrúsených „bojovníkov", čo boli ešte len na 28km, boli mi ich ľúto. Tu treba oceniť organizátorov, že síce po limite 6 hodín sa spúšťa doprava, ale kto chce, môže pokračovať po chodníkoch a počkajú ho v cieli. Sympatické gesto! Inak posledný bežec dobehol 9 minút po limite. Možná príčina môjho „neúspechu" tkvie aj v tom, že som mimoriadne zle spal. Noc pred štartom nebýva nikdy u mňa ideálna, ale táto Viedenská „stála za to". Prvý krát som pozeral na hodinky o 23:50 a do rána bolo ešte ozaj ďaleko. Ale takisto je možné, že mi chýbali balónikoví vodiči. Uvidíme už o mesiac opäť v Kodani, kde práve oni predminulý rok, ma vytiahli k môjmu doteraz najlepšiemu času.

Beh a servis

Mal som obavu z behu v takej obrovskej mase, ale všetko prebehlo v pohode. Doprava na štart metrom bola super, modré taštičky na chrbtoch bežcov vás spoľahlivo navigovali a beznádejne zaplnili metro, ktoré je čisté a spoľahlivo chodí v 5 minútových intervaloch. Miesto štartu je dostatočne široké, rozdelené do dvoch ulíc a šiestich farebných koridorov podľa dosiahnutých časov uvedených na prihláške. Odovzdávanie vecí do kamiónov na prevoz do cieľa bolo v pohode. Jediný klasický nedostatok sú rady na WC, ale to sa snáď ani nedá riešiť lepšie, to by tie mobilné toalety museli byť všade. Pre chlapov je to jednoduchšie, zelene je aj v biznis centre UNO City dosť. Za super službu považujem zasielanie bezplatných SMSiek na zvolené číslo. Takže moji blízki doma aj vo svete vedeli, ako sa mi darí na každom piatom kilometri a nakoniec aj ja sám, som si cestou domov mohol pozrieť, ako sa vyvíjal môj beh. Celkovo spracovanie výsledkov je super, to sa s takou Bratislavou nedá vôbec porovnať, žiaľ. Celkovo sa ČSOB maratón musí ešte veľa poučiť. Začnime od takéhoto prehľadu :

wienvysledok.png

ktorý môže mať (po kliknutí na meno) aj podobu grafu:

wienvysledok1.png

Zdanlivo maličkosti, ale verte mi, že vás to ako bežca poteší. Keď nič iné, aspoň si môžete pomyslieť, keby tam neboli tie dve vlnky smerom hore.

Pre znalcov Viedne pripájam aj mapu behu. Všetci organizátori maratónov na svete lákajú na štart a zároveň k návšteve toho svojho mesta ponukou kultúrnych pamätihodností. Vo Viedni je toho neúrekom, nie je to na jeden deň. Aj trasa behu vedie popred niektoré z nich, ale moc času pozerať sa okolo na Rathaus či Stephansdom nie je. A dosť závisí aj od vášho osobného stavu na trati.

mapaWien.jpg

 

Čo dodať na záver?

Behám pre zdravie, pre radosť zo života. Tieto maratóny, to je čerešnička na torte a pri písaní tohto blogu som si uvedomil, že môžem byť vo svojom veku rád, keď dobehnem do cieľa v akomkoľvek čase. Pokiaľ sa budem najbližších x rokov držať okolo svojho priemerného času zo všetkých ubehnutých maratónov, tak budem vďačný! A keď my v cieli zavesia takúto parádnu medailu na krk, čo viac si želať?!

wienmedaila.jpg

Snáď len to jediné. Aby nám slúžilo „hlavne to zdravíčko", ako hovorieval môj svokor - Peter Bielik, ktorý zomrel pár dní pred štartom. Bol to dobrý človek a miloval pravdu. Svoj maratónsky beh venujem jeho pamiatke.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?