Prezident na (hokejovej) scéne

Autor: Ivan Sýkora | 1.5.2011 o 16:16 | Karma článku: 7,25 | Prečítané:  1598x

Opäť jedna úvaha nad Hríbovou Lampou, tento krát o hokeji. Ale trošku inak, akoby ste čakali. Zaujal ma jeden jediný konkrétny fanúšik, športovec telom a dušou, ozaj mimoriadny prípad. Navyše medzi nás zostúpil z hradného vrchu, vyzliekol kombinézu pretekára do vrchu a napriek teplej jari si dal na krk šál s nápisom „Slovensko do toho". Uhádli ste, niet pochýb o kom je reč. Dámy a páni,  na scénu vstupuje „náš" prezident.

No náš ako náš! Keď som mu dával v roku 2004 hlas, bolo to jednoznačne proti Voloďovi. V posledných voľbách pochybným spôsobom porazil súčasnú premiérku a zaradil sa opäť do zoznamu mimoriadne kvalitných prezidentov, ktorými Slovenská republika disponovala. Stačí si kliknúť na takú Wikipédiu a zrazu si človek uvedomí tú biedu, ktorá z toho vanie.

Celé to začalo tým, ako Hríb v spomínanej Lampe pustil záznam tretej tretiny z pamätného finále v Göteborgu 2002 a na záberoch z hľadiska sa objavili, či lepšie povedané na mňa vyskočili, Migaš aj Schuster. Fakt to bol závan zatuchliny z pradávnej minulosti, na ktorú by človek najradšej zabudol. Netušil som, že aj prvý menovaný bol chvíľu zastupujúcim prezidentom, nakoniec to je nepodstatný detail. Rovnako ako to, že si ho švédska réžia onehdá pomýlila s cestovateľom Rudolfom. Aj jeho obraz sa mi vybavil už trošku hmlisto. Akurát som si spomenul, ako som v priestoroch čakárne americkej ambasády držal jeho knihu o cestovaní napr. za anacondou.

„Význam“ prezidenta cestovateľa nemohli v príjemnej hokejovej debate nespomenúť aj jej účastníci, našťastie len okrajovo. Každý z nich ma milo prekvapil či skôr potešil. Rišo Lintner peknými úvahami a svojou pohodou, ktorú nestratil napriek zraneniu a vypadnutiu z nominácie. A Marcel Merčiak vedomosťami a celkovým vystupovaním. Trošku v kontraste s ostatnými redaktormi STV. A tým sa opäť vraciame k súčasnému prezidentovi, ktorého som náhodou zažil o deň neskôr na obrazovke STV1. Našťastie bolo to len pri ladení kanálov digitálneho príjmu, ale aj tak to stálo za to. Dokonalé priesvitné štúdio, dvaja moderátori (ona a on) a ich geniálne otázky, švihácky prezident s hokejovým šálom na krku a hlavou plnou múdrosti, ktoré sypal z rukávu. Odpoveď na otázku, čo hovorí na halu a profi výbavu šatní stála za to. Voľne citované: „Jasné, že som tam bol. Niekoľkokrát, keď sa to ešte len stavalo, aj pred dokončením, aj teraz. Je to výborné a navyše veď potom tam bude Slovan!“.

Ospravedlňujem sa za nepresný citát, ale našťastie aj počas ďalších odpovedí sa kanály ladením automaticky prepínali, tak som to vnímal len útržkovite. Ale aj tak to stálo za to! Bol to mimoriadny zážitok, ktorý ma „vystrašil“. Zrazu som si uvedomil, že teraz bude na očiach minimálne dva týždňe počas majstrovstiev sveta v hokeji. Ale čo robil doteraz? Kde bol od 15.6.2009?! Čo urobil pre túto republiku?

Samozrejme, zaregistroval som jeho novoročný prejav. Ale to len ako dôkaz, že existuje. Inak sem tam krátka správička, že vrátil do parlamentu nejaký zákon. Vždy v duchu svojho straníckeho presvedčenia, ale čo od neho čakať viac. A vlastne je to dobre, že nie je o ňom nič počuť. Len mi je z toho tak rozpačito. Á vlastne ma napadá vysvetlenie: ľud má vždy takú vládu, akú si zaslúži. Takže aj naša republika má takého prezidenta, na akého zatiaľ (ne)dospela.

"Oceňujem", že sa v tej debate nezaprel Je to slovanista telom a dušou. Je to náš najväčší športový fanúšik-prezident. Do BULA TAM! Chce sa mi zahrešiť a zanadáva si, ale na hlavu štátu sa to nemôže. Tomu chlapovi vôbec nevadí priebeh výstavby haly resp. jej rekonštrukcie?! Nemá v sebe anštipku morálky, či obyčajného ľudského chochmesu?! Asi sú moje nároky na prezidenta ako morálnu a prirodzenú autoritu priveľké, zatiaľ. Dočkám sa ešte za svojho života?

Vlastne on si to asi nedokáže ani uvedomiť. Alebo naopak, uvedomuje si všetko až príliš dobre?! Vrana k vrane sadá, prezident vedľa prezidenta si sadá. Náš Ivan si spokojne sedí v lóži vedľa veľkopodnikateľa Juraja Š. (zámerne som použil takéto označenie, ako sa používa v tlači pri svedkoch či obvinených....), máva, povzbudzuje. Gestá, slová, mimika, éch stojí to za .....!

Držím naším hokejistom palce, mám ich rád. Presne za to, čo povedal na záver Lampy Hríb Lintnerovi. Oni predstavujú svetovú kvalitu! Ktorú dosiahli svojím umom, veľkým úsilím, schopnosťami, tvrdou prácou. To sa o našom prezidentovi povedať nedá!

Aby som len nešomral. Mám aj riešenie tohto stavu, ktoré som v minulom blogu neponúkol. Ak sa v roku 2014 neobjaví vhodnejší kandidát na prezidenta, prosím zvoľte mňa. Už mám aj motto svojej kampane, ktoré som prevzal od pesničkára Jarka Nohavicu. Celý text piesne nájdete na jeho skvelom webe, ja z neho odcitujem len poslednú časť:

Kdybych měl pod palcem celou republiku
Každému každé ráno dal bych po bochníku
A kdo by prokázal že miluje mě vskutku
Dostal by navrch másla hrudku
Když ze mě uděláte svého ředitele
Starosti vaše půjdou do pr….dudlaj dudlaj daj

p.s. v súvislosti s vyššie napísaným ma napadá ešte jedna pieseň, je oveľa staršieho dáta a mala dôležitú rolu v našej histórii. Preslávila sa pod názvom: Běž domů, Ivane



 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?