Zachráňme zdravú nemocnicu

Autor: Ivan Sýkora | 26.6.2011 o 8:38 | Karma článku: 6,59 | Prečítané:  1166x

Bývam na dedine, preto občas počúvam hlásenie obecného rozhlasu. Vcelku to mám rád, patrí to ku koloritu. „Do našej obce zavítal súkromný podnikateľ....", pred najčastejším hlásením podobného typu váš sluch upúta rezká hudba, ktorá často vyvoláva pocit návratu do socializmu. Lebo prekvapujúco ovláda slovenský éter na vidieku okrem klasických ľudoviek aj český Zlatý Slavík Michal David a jeho viac ako dvadsaťročné hity! Ale nie o tom som chcel. Sobotné doobedie zaznela z nášho rozhlasu okrem pozvánky na poobedný futbalový dedinský šláger aj oveľa vážnejšia výzva: Zachráňme nemocnicu Bojnice!

 

To ma zaujalo! Spozornel som. Nedávno sme tam naša rodina mali dlhodobo chorého a oceňovali sme kvalitnú starostlivosť na geriatrickom oddelení. Napriek tomu s výzvou na podpísanie petície proti zrušeniu vybraných oddelení v neďalekej nemocnici, ktorú iniciuje ZMOS, nesúhlasím. A dosť nefér mi príde ten emotívny záver, akoby sa už išla zatvárať celá nemocnica. Je to, mierne povedané, nekorektné, najmä voči starším resp. menej rozhľadeným občanom. Lebo je rozdiel, či sa zatvára celá nemocnica alebo štyri oddelenia. Hoci aj to je vážna vec.

Pokladám sa za sociálne cítiaceho človeka, ale napriek tomu vítam, že sa rozhýbali stojace a dosť mútne vody nášho zdravotníctva. Lebo v princípe je veľmi choré, keď nejaký subjekt napr. nemocnica Bojnice, generuje mesačne stratu cca 60 tisíc euro a celkový dlh voči Sociálnej poisťovni narástol na vyše 2,3 milióna €. Pre lepšiu predstavu, že to nie sú malé čísla, si dovolím uviesť aj hrubý prepočet v bývalých SK a teda zopakujme si, že ten dlh je okolo 70 miliónov korún. Je to obrovská suma a dlh stále každý deň narastá.

Je mi jasné, že riaditeľ takéhoto zariadenia bude tvrdiť, že  „Nemocnice jednoducho nedostanú od zdravotných poisťovní úhrady vo výške nákladov, ktoré sú nútené vynaložiť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti."  Viac si o celom probléme môžete prečítať v staršom článku na sme.sk , pričom do pozornosti dávam stĺpček na konci článku, kde sa píše o celkovom dlhu troch krajských nemocníc. V ňom totiž ako výkričník zaznieva táto záverečná veta, schválne ju nechám zdôraznenú aj písmom: V rámci kraja sú však aj nemocnice, ktoré nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne podlžnosti a patrí k nim aj Nemocnica Handlová." Dodám len, že jej presný názov znie: Nemocnica Handlová 2.súkromná nemocnica. A len tak som si klikol na ich čerstvý web, kde ma v sekcii Naši sponzori zaujali okrem iných traja: pán Pavol Demitra, pán Michal Handzuš a Spolok karpatských Nemcov.

Späť k dlhu. Každý človek so zdravým sedliackym rozumom bude súhlasiť s nasledovným tvrdením, že či už jednotlivec alebo aj rodina, nemôže žiť dlhodobo na dlh. Resp. nemôže ho dlhodobo nesplácať. Tí jednotlivci, čo podľahli splátkovej a úverovej ilúzii a nezvládli ju, sú dnes v opatere štátu. Predávajú NotaBene v tom lepšom prípade alebo spávajú vonku pod mostom v tom horšom. Rovnako súkromná firma, ktorá by voči banke nesplácala svoje záväzky, by skončila na súde a exekúcii. Vynechajme politicky motivované prípady, berme to tak, že v normálnej krajine by tomu tak isto bolo. Poďme ďalej. Horúci príklad je Grécko. Chce sa vám skladať na ich tučné svadby (parafráza na inak výborný film) resp. dôchodky?  Asi nie.

Pokiaľ teda uvažujeme normálne, tak všetci si uvedomujeme, že zdravé je míňať len toľko, na koľko mám zdroje! A to platí aj pre nemocnice aj pre kraje aj pre štáty. V ich prípade za posledných 20-30 rokov vznikla celosvetovo ilúzia, živená politikmi, že je výhodné sa zadĺžiť a o budúcnosť sa nestarať. Veď  „Zaplatí to děcka až přijdou ze školy". A keď už som odkázal na geniálne texty Nohavicu, tak podotýkam, že tá pieseň vznikla v máji 2010 a z 15.2.2010 pochádza aj jeho Grécky mejdan.

Vráťme sa k výzve ZMOS. Pokladám za ich legitímne právo vyhlásiť takúto podpisovú petíciu. Ticho im závidím výhodu siete obecných rozhlasov, ktorou disponujú, len mi vadí ich politická nezodpovednosť a nekorektná formulácia v tom texte. A moje videnie sveta mi našepkáva, že by bolo vhodné doplniť text petície o vetu: A každý občan, ktorý príde na obecný úrad podpísať petíciu, nech si okrem preukazu totožnosti donesie aj 20 euro na poplatok, ktorým prispeje na splatenie dlhu. To by sa uvidelo, koľko podpisov by ZMOS vyzbieral. A úplne najsprávnejší záver ich výzvy by znel: A zvyšok dlhu doplatí Združenie miest a obcí Slovenska zo svojho rozpočtu.

Petícia ZMOS, občania, ktorí ju podpíšu, lekári, ktorí sa chystajú dať výpoveď, to všetko je v poriadku. Len mi odpovedzte na jednu základnú otázku: Aj vy doma žijete dlhodobo na dlh? Či budúcnosť vašich vnúčat, detí, vás samotných, vás nezaujíma a netrápi ?! Dôležitý je len princíp: TU A TERAZ?!

Ak áno, tak potom mlčím a končím. Škoda slov. Dajme si ešte jedného Jarka na záver: Ja Žádam. A lepšie ako čítať texty, je tie piesne si vypočuť. Táto je dokonca už z roku 2009, dátum 25.február! Aká to náhoda, viď súdruh Klémo!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?