A. Gliganič: Rómovia majú tiež predsudky o väčšinovej spoločnosti

Autor: Ivan Sýkora | 10.3.2012 o 13:55 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  1016x

Vždy si nájde trochu času, aby niekoho „popudil.“ Hoci náš hosť Andrej Gliganič neverí, že by Slováci mohli zmeniť svoj vzťah k inakosti, dlhé roky sa venuje sociálne vylúčeným lokalitám. Na festivale Jeden svet v Prievidzi v diskusii po filme Nech sa páči, poďte ďalej priblíži realitu programov sociálnej integrácie na Spiši, ktorým sa dlhodobo venuje organizácia Člověk v tísni - Slovensko.



S čím prichádzaš na festival Jeden svet do Prievidze?
Prichádzam so zvedavosťou a vzrušením, a všetkým ochotným divákom ponúkam provokatívnu a snáď aj poučnú jazdu pod povrch ich vlastného myslenia.

Čo najviac ľudí popudzuje, keď sa zúčastnia diskusie na tému „rómska problematika“?
Neviem, treba sa spýtať tých ľudí. Ale odhadujem, že prvotne ich popudzuje existencia Rómov ako takých.

Všimol si si nejaký posun vo vnímaní rómskej komunity väčšinovou spoločnosťou odkedy sa venuješ tejto oblasti?
Nie. Pravdaže nie. Prečo?

Majú nejaké predsudky Rómovia o väčšinovej spoločnosti?
Nejaké majú. A skoro úplne rovnaké, ako nerómovia.

Ako vyzerá bežný pracovný deň/týždeň terénneho pracovníka na Spiši?
Vstane, vyberie si vši... Nie, žartujem. Neviem, nikdy som nebol terénnym pracovníkom. A mám voľnú pracovnú dobu, takže neviem ani, ako vyzerá bežný pracovný deň.

„Nech sa páči, poďte ďalej“ je filmom o jednej obci. Je takýchto obcí - pozitívnych príkladov viac?
Sú ich tucty, ale nehovorí sa o nich, lebo to nikoho nezaujíma. Oveľa radšej si čítate o tom, kto kde nejaký múr postavil, kto kde nejakú starenku kameňom utĺkol, kto sa na Plese v opere opil.

Čomu si sa od Rómov naučil?
Ničomu. Ale spoznal som pár mimoriadnych ľudských príbehov a zažil pár mimoriadnych pocitov, bez ktorých by bol môj osobný príbeh značne chudobnejší.

Myslíš, že raz bude naša spoločnosť natoľko tolerantná, ako to vidíme vo vyspelých európskych krajinách, kde nikto nerieši, že spolu žijú ľudia rôznej farby pleti?
Problémom Slovákov nie je netolerancia voči istej menšine (v tomto prípade rómskej) a tolerancia voči všetkým ostatným menšinám (Židom, Maďarom, Aziatom, moslimom, lesbám, intelektuálom, ateistom, slobodným matkám). Slováci sú národom krajne netolerantným a nepriateľským voči inakosti ako takej. Čo je, spravidla, charakteristika neistých a nezrelých - a teda k extrémizmu silne náchylných - pubertiakov.
V politicky korektnom jazyku o sebe síce slovenskí politici radi uvažujú ako o „konzervatívcoch, chrániacich tradičné hodnoty“. Lenže byť xenofóbnym klerofašistickým fundamentalistom, na tom nie je nič konzervatívne. A či Slováci niekedy budú ako, trebárs, Fíni alebo Briti, alebo Islanďania? Nie, nebudú. Ako by mohli, keď majú odlišné mentálne nastavenie a odlišné vývojovo-historické východiská. A hlavne ani vôbec nejde o to, byť ako oni.




Rómskej problematike sa program Jedného sveta v Prievidzi venuje vo štvrtok 15. marca. O 17:00 je na programe film Naša škola rozprávajúci o začleňovaní rómskych detí v Rumunsku. Dokument Nech sa páči, poďte ďalej, po ktorom bude nasledovať diskusia s Andrejom Gliganičom, uvedieme o 18:30.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?