Andrej Bán: Nerozumiem posadnutosti ľudí informačnými technológiami

Autor: Ivan Sýkora | 13.3.2012 o 16:33 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  1148x

Andrej Bán, fotograf a reportér .týždňa, zakladateľ o.z. Človek v ohrození bol od prvého ročníka festivalu Jeden svet v Prievidzi pravidelným hosťom a sme radi, že opäť prijal naše pozvanie. Andrej dlhodobo dokumentuje nielen život na Slovensku, ale aj v Pakistane, na Haiti, v Kosove alebo v Afganistane či Japonsku.


V povolebnej atmosfére Vám ponúkame zaujímavý rozhovor, ktorý prijmite ako našu pozvánku na festival.

V rozhovore pre minuloročný festival Jeden svět v Brne si povedal, že „nerozumiem tejto súčasnosti.“ Môžeš to bližšie rozviesť? Zmenilo sa odvtedy niečo v tvojom vnímaní?
Myslel som to tak, že ako reportér a fotograf mám veľmi intenzívny kontakt s realitou na Slovensku aj v rôznych krajinách sveta, zaznamenávam a tlmočím mnoho príbehov; no napriek tomu - alebo možno práve preto - nerozumiem „posadnutosti“ ľudí informačnými technológiami a sociálnymi sieťami. Možno to znie neuveriteľne, no „nie som“ na Facebooku a keď chcem s niekým komunikovať, stále uprednostňujem „starosvetské“ spôsoby. Teda osobné stretnutie, alebo, ak to nie je možné, rozhovor cez telefón alebo Skype. Myslím si, že moderné technológie ľudí do veľkej miery zotročujú a menia. Aby som bol presný, iba málokto z môjho okruhu im dokáže „neprepadnúť“. Spomínam si v tejto súvislosti na knižku amerického sociológa Neila Postmana, v češtine vyšla pod trefným názvom Ubavit se k smrti. Pred približne 40 rokmi pomenoval trendy modernej spoločnosti, moderných médií.

Ako podľa teba menia žurnalistiku nové médiá a rýchlosť, s akou správy preletia z jedného konca sveta na druhý?
Nové médiá menia žurnalistiku zásadne a rýchlo. Uvedomujem si to o to viac, že donedávna som bol „ortodoxný“ a fotografoval som na film - dnes 90 percent práce robím na digitál. To je však iba veľmi povrchný pohľad. Priznám sa, bol som zdesený, alebo nepríjemne zaskočený, keď vlani na World Press Photo vyhrala jednu z cien séria fotografií, ktorú vyhotovili pouličné priemyselné kamery Google Street View. A človek sedel kdesi v Paríži či v Londýne, pričom iba vyberal „správne“ momenty, šokujúce situácie z ulíc. Pripadá mi to ako z románu 1984, v ktorom George Orwell hovorí o Veľkom bratovi, ktorý nás všade pozoruje. Na druhej strane, považujem za fantastickú vec, že dnešné mobily dokážu na slušnej úrovni zaznamenať fotografie alebo video. Inak by sa do sveta nedostali povedzme zábery z Iránu či z Líbye. Neurobili ich totiž profesionálni fotografi, ale bežní ľudia, ktorí „boli pri tom“, videli demonštrácie či represie vládnucich režimov.

Kde ty osobne vidíš v tomto novom systéme svoje miesto ako novinár a fotograf, keď dnes sú okamžite na „mieste činu“ občianski žurnalisti, ktorí prostredníctvom sociálnych sietí hneď všetko rozošlú do sveta, kým novinár z opačnej strane zemegule sa na miesto dostane až o pár dní?
Pri všetkej úcte k občianskym žurnalistom sa nazdávam, že články a fotografie so silným autorským rukopisom, ktorých autorom je skúsený reportér budú vždy nezastupiteľné. Najmä ak ide o dlhodobé projekty, ktoré vyústia do výstavy či knihy.

Máš už predstavu s akou prezentáciou prídeš k nám do Prievidze?
Rád by som v Prievidzi ukázal prierez svojou tvorbou za posledné dva roky. Ukážem a porozprávam o Japonsku po tsunami, o Haiti po zemetrasení, o Libanone a Náhornom Karabachu po vojne.

Andrejova prezentácia na festivale Jeden svet v Prievidzi je na programe v piatok 16. marca o 19:00.





Pre Jeden svet v Bratislave Andrej napísal o filme Kapitalizmus - naša tajná receptúra blog, z ktorého vyberáme úvodnú pasáž:
„Tie zábery sú nezabudnuteľné, tvoria obrazové dejiny konca 20. storočia. Krátky poľný súd a rozsudok. Diktátor Nicolae Ceaušescu a jeho manželka Elena – symboly „karpatského socializmu“ – sú v decembri 1989 popravení pri múre. Vojak ich telá zakryje dekou. Drsný koniec ešte drsnejšieho režimu. Všetko iné, len nie nežná revolúcia, na rozdiel od Československa. Čo ďalej? Kto sú noví páni krajiny? Rumunský režisér Alexandru Solomon sa akoby pohráva s trpezlivosťou diváka. Vo filme Kapitalizmus – naša tajná receptúra vrství spočiatku jedno klišé za druhým: socialistickú šeď striedajú bilboardy (tie často dodnes prekrývajú nevzhľadné fasády), neskôr supermarkety, luxusné značky. Kópia Západu, a čo? Prvoplánová agitka o „nehumánnom systéme“ včas prestane nudiť a odkrýva to najpodstatnejšie. Príbehy rumunských Rezešov, Flašíkov a Póorov. A tí, čuduj sa svete, celkom otvorene a bez ostychu hovoria na kameru, ako zbohatli.“

Celý blog si môžete prečítať na festivalom webe. Dokument Kapitalizmus – naša tajná receptúra je na programe na festivale Jeden svet v Prievidzi v stredu 14. marca o 16:00.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?