Súhlasím so Shootym, že pravica to pokašlala neuveriteľným spôsobom a že to dostala teraz zaslúžene vyžrať. Komentovať voľby mi neprislúcha, ale moje pocity sú nasledovné:
1. Som rád, že Fico nezískal ústavnú väčšinu.
2. K tomu jedným dychom dodávam, že sa mi riadne uľavilo, keď sa do parlamentu neprepracovali extrémisti SNS (Uram nie je Vinco Lukáč) a SMK (stačí mi vidieť, čo stvára Orbán za Dunajom). Lebo ústavná dvojkombinácia Smer/SNS by priniesla obrovskú skazu!
3. Som rád, že to schytali Mikloš s Dzurindom od Žitňanskej veľavravným skóre 103 425 ku 83 962. Mikloša som si vždy vážil ako odborníka, ale zdá sa, že posledné skrátené volebné obdobie zlyhal. Miki expremiér mi bol sympatický tým, že beháva maratóny a že nás prebojoval do EÚ a NATO, ale má veľký podiel na tom, že Radičovej vláda padla. Ich príbeh by mal skončiť, dúfam, že nájdu v sebe toľko sebareflexie a nepôjdu po stopách medveďa Vladimíra.
4. Veľmi ma teší rozdiel 633 hlasov v prospech Daniela Lipšica, pre mňa je akceptovateľnejší ako Figeľ. V jeho osobe si predstavujem budúceho teoretického lídra zjednotenej pravice. Aj keď si mohol odpustiť také vehementné získavanie krúžkov gorilím perom.
5. Mojžišových 12000 krúžkov je pekné okrúhle číslo, keby kandidoval, bolo by z toho isto oveľa oveľa vyššie číslo, ale Matovičových 150 242 by asi nepreskočil. Uvidíme čo nového prinesie bláznivý Igor na našu politickú scénu. Ja som sa úplne na začiatku tešil, že budem môcť voliť osobnosti, ktorým verím.
6. Som rád, že sa do parlamentu dostali aj exokáeskáči Osuský a Šebej na kandidátke SaS a MOSTu, Bugár je v pohode a že ho podporil Martin Bútora je pre mňa dobré znamenie aj do budúcnosti. Aj stredoslovák Andrej Hrnčiar na čísle 7 je prísľubom, len nechápem ako môže byť niekto aj primátor aj poslanec NS SR.
To en-násobné kumulovanie politických funkcií a členstiev v dozorných radách by sa malo zatrhnúť, táto veta platí pre celú našu politickú scénu!!
7. V prípade SaS ani moc neviem, čo si myslieť, Sulík nemal byť minule chamtivý za postom predsedu parlamentu, mal sa ešte „učiť", mohlo byť všetko ináč. Stále cítim sympatie ku Galkovi, aj keď porušovať zákon pri prenasledovaní zla a v boji proti korupcii je cesta do pekla.
8. Som zvedavý ako sa prejavia všetci nadpätpercentný v opozícii, je to šanca na pokoru a konsolidáciu. Hoci práve vyhlásenia Figeľa, ktorý sa cíti ako líder pravice pôsobia skôr smiešne ako pokorne. Vrelo odporúčam všetkým slová arcibiskupa Bezáka v Hríbovej Lampe, KáDeHáci by to mali mať povinné počúvania aspoň raz do týždňa.
9. K tomuto číslu sa hodí dodať, že aspoň trochu nádejne znie volebný výsledok 99% a dúfam, že čím skôr niekto dá do poriadku plat ich líderky, ktorá bola schopná pracovať 32 hodín denne. To nádejne je myslené v zmysle, že voliči neboli sprostí a nenaleteli im.
10. Ale až takú nádej o voličskom rozume mi nedáva táto veta: „Smer získal celkovo viac ako milión hlasov voličov". Evokuje mi to spomienky na mečiarizmus, snáď sa ešte dožijem aj podobného konca Fica, lebo sľubovať istoty je ľahké a získať hlasy dôchodcov a menej vzdelaných občanov tak isto.
Bol by som rád, keby sa ten scenár, že o 20 rokov neskôr sa v nejakej ankete až 70% respondentov vyjadrí, že sa najviac hanbí za Fica (predtým Mečiara), nezopakoval, ale asi sme ešte na taký stupeň zrelosti nedorástli. Totiž som volič pravice, ale uvítal by som aj silnú a normálnu ľavicu. Veľmi by sa mi páčil sociálny štát, ktorý sa vhodne stará o ľudí v núdzi a pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú. S radosťou budem na taký štát ďalších 20 rokov, kým budem vládať, prispievať svojimi daňami, len pohľad na zoznam Smeru a mená ako je Paška, Počiatek, Raši, Kažimír, Jahnátek, Vážny, Jarjabek, Viera Tomanová (preboha nieéé !!) mi nedáva žiadnu nádej, že títo politici dokážu a majú vôbec v úmysle taký štát vybudovať.
Špeciálne na záver si nechávam iný level, dvoch Róbertov: Kaliňák je fakt sympaťák, pohodár. Videl som ho asi 2 minúty náhodou v nejakej diskusii, dokonale zmáknuté korektné vystupovanie, žiť na „Západe", tak si pomyslím, že aký fasa politik. Má to jeden háčisko s menom Hedviga. To už nikdy zo seba nezmaže!
A zostáva už len najdôležitejší: víťazný Róbert. Teraz asi najšťastnejší človek na Slovensku. Muž čo miluje moc. Čo si nevšimol November 89, ale ktorý sa rafinovane nechá odfotiť s CocaColou v ruke (zaujímali by ma výsledky na matovičovom detektore lži, či mu za to neplatia...). Musím ho pochváliť za dokonale zvládnutú úlohu vo volebnej kampani, poučil sa a získal každý potrebný jeden hlas. Teraz už len zostáva čakať na to, či sa mu podarí naplniť sľubované istoty.
Prajem si, aby ho osvietilo a aby sa o to pokúsil. Štyri roky vládnutia za tejto situácie preverí všetky jeho vyhlásenia. Ale aj tak mu nikdy neodpustím, čo dovolil stvárať v minulosti Vladkovi s Jankom a všetkým svojim pod nimi. Ale kto vie, možno stojíme na prahu historického okamihu, kedy sa v slobodnej Slovenskej republike narodila nová moderná ľavica.
Snáď nebude mať skvelý Janovic pravdu, že sme si ľahli spať na „Západe" a zobudili sa na „Východe". Ja som už na emigráciu moc starý. A už zostanem až do smrti pravičiar. Nádejam sa, že sa dožijem iného rána, kedy sa prebudí aj pravicový volič a dá svojmu lídrovi (bude taký?!) milión hlasov. A ak je toto obraz stavu našej spoločnosti, tak len zopakujem slová z úvodu: tak mi/nám treba!