Stockholmský zimný maratón

Autor: Ivan Sýkora | 8.6.2012 o 7:55 | Karma článku: 5,23 | Prečítané:  524x

Môj „jubilejný" pätnásty maratón som zabehol v Stockholme. A veru stál za to! Príroda si s nami pohrala. Organizátori pred štartom upozorňovali na rekord z roku 1987, kedy sa bežal najchladnejší maratón pri 7°C. Podotýkam, že píšem čerstvé zážitky začiatkom júna, nejde o žiadne spomienky na zimu. Priemerná teplota v čase konania maratónu býva v hlavnom meste Švédska 18°C. Realita v deň štartu hovorí za všetko: teplota 4° C, vietor 18 m/s a trvalý dážď.  Poďme na to!

Na tento maratón som sa tešil a napriek vyššie uvedenému ma nesklamal. Severania milujú beh. To viem už z Dánska, kde som bežal 3x. Bol to môj doteraz najväčší maratón, čo sa týka počtu účastníkov. Organizátori hrdo hlásili už vo februári: máme vypredané. Dosiahli úctyhodné rekordné číslo 21 266 prihlásených maratóncov. Podobnú masu na štarte som zažil minulý rok vo Viedni, ale to bol spoločný beh aj s polmaratónom.

Už cestou na štart sme s manželkou debatovali, koľko ľudí odradí nevľúdne počasie. V byte, kde sme bývali, začali automaticky kúriť. Švédsko je funkčná krajina!, povedala moja sesternica Evka v inej súvislosti. Zverejnené údaje vyjadrujú extrémnosť podmienok. Na štart nastúpilo nakoniec 15 968 a do cieľa dobehlo 14 686 statočných maratóncov. Manželka mala obavy, ja som bol odhodlaný to skúsiť. Narýchlo som pred štartom zaimprovizoval a vybiehal som vo vetrovke a tréningových teplákoch.

Už doma som zabudol igelitové predštartovné vrece, resp. keďže bol štart o 12tej a dovtedy bolo letné počasie, tak som to ani neriešil. Keď som Evku, u ktorej sme našli skvelé domáce zázemie, požiadal o nejaké „staré vrece", lebo prišla na to reč, tak vyhlásila pamätnú vetu: „Ty nemôžeš mať obyčajné vrece, ty musíš mať poriadne!" A tak mi ho zbehla v deň štartu kúpiť a ešte dlho sme sa tomu smiali!

Ale na štarte moc do smiechu nám nebolo. Niektorým pretekárom aj preto, že im doslova drkotali zuby, čo bol iný typ úsmevu ako by sme si želali. Klepali sme neskutočnú kosu! A to som stretol  pri rozcvičke bosonohého maratónca, ako si rozmasíroval chodidlá. Asi vedel , čo robí. Náhodou som stál blízko neho na štarte a vypadal v pohode. Ako väčšina bežcov, bol oblečený v dlhých rukávoch hore aj dole, len bosý. Našlo sa zopár „hrdinov" medzi hobíkmi, čo bežali v letnej verzii: tielko -trenky, ale neverím, že im nebola zima.

Ja som moju Ivetku pobavil, keď som pokusne pri rozcvičke stiahol tepláky dole, so slovami, že mi budú, keď namoknú ťažké. Ale len po kolená, potom som ich rýchlo vytiahol späť. Bola ozaj veľká zima, čo mi došlo až spätne, keď ohlásili tie údaje o počasí. Od začiatku sme bojovali s neuveriteľným chladom. Mnohí bežali vo vreciach a pršiplášťoch celú trať. Ja som Evkine „pekné vrece" odhadzoval až po pár kilometroch, kedy som sa trochu rozohrial. Škoda, to sa ešte len blížili úseky (pobrežie, most), kde fúkalo oveľa viac.

Stockholmský maratón má výbornú organizáciu a peknú trať. Jej popis kilometer po kilometri nájdete tu. Treba si ju vychutnať na vlastnej koži. Jediné, čo by som vytkol organizátorom, že mohli rozdávať v cieli niečo na prikrytie sa. Kým sa človek presunul z dráhy olympijského (1912) štadiónu do zázemia susedného „rozcvičovacieho" oválu s umelou trávou, tak mu bolo po behu poriadna zima. Inak mimochodom, cieľ bol na štadióne, ktorý sa pýši najväčším počtom utvorených svetových rekordov v atletike - 83.

Drobný nedostatok v cieli, nepokazil môj celkový výborný dojem. Zvyšný servis bol dokonalý. Napríklad mostíky, na ktoré ste vyšli a dobrovoľníčky vám dali dole čip. Samozrejme, že ja som si ho poistil priviazaním aj na šnúrku, hoci organizátori pripravili tri papierové pásiky, ktoré u mňa nebudili dôveru. Neoprávnene, opäť platila rovnica  Sverige = funkčná krajina. Ale šikovná dievčina bez zaváhania (nielen mne) rozšnúrovala tenisku, odobrala chip a s úsmevom mi spravila veľkú mašľu, ktorú zasunula do tenisky. Bol som vďačný, že som sa nemusel ohýnať. Nabudúce budem vedieť, že tie tri pásiky chip v pohode udržia aj v takom mokrom nečase. Za to zdržanie sa jej ospravedlňujem, snáď si večer skrehnuté ruky zohriala s dobrým pocitom ako nám bežcom v cieli pomohla.

Vzápätí po klasickom nafasovaní  funkčného  trika s logom maratónu  sme dostali aj výborný cieľový balíček. Pre tuzemských organizátorov uvádzam jeho obsah: recovery drink, orange juice, hrozienka v krabičke, chutné slané mandle, lahodný čoko keks. Proste samé užitočné dobroty a nie klobása, či guláš! Potom sa na mňa usmialo šťastie a dostal som chutný škoricový koláčik, ktorý mi veľmi zapasoval. Mňam! Vyzdvihnúť vak s vecami (zvlášť bolo možné dať vzácne veci do security obálky pred štartom) a rýchlo sa prezliecť do suchého. A bolo dobre! O postrehoch na trati sa rozpíšem nabudúce. Zatiaľ si pozrite toto video, výborne charakterizuje to, čo sme zažili.

Sľúbil som Evke s Mikaelom, že sa do letného maratónskeho Stockholmu ešte vrátim. Boli naši skvelí hostitelia a cítili sa „vinní" aj za to nepriaznivé počasie. Samozrejme zbytočne! Ako vždy v živote, aj teraz sa potvrdilo to známe „maloprincovské", že najcennejšie  si človek odnáša vo svojom srdci. Nevadí, že nesvietilo slniečko. Dobrý pocit z tohto „zimného" maratónu ma bude hriať ešte dlho!

Heja, Heja, Heja, Sverige!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?