reklama

Severania beh milujú

Skutočne platí, že Severania beh - pohyb milujú. Pokúsim sa túto skúsenosť dokumentovať na mojich postrehoch z pobytu v Stockholme a nielen zo samotného maratónu.  Platí že, keď aj sami priamo nebežia, prídu vás povzbudiť na trať. A to aj v takom ozaj extrémne zlom počasí aké bolo 2.júna.  Ako som písal v predchádzajúcom blogu, vehementne sa povzbudzovalo popri prevažne celej trati. Najčastejšie zaznievalo to klasické: Hejá, Hejá!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Poriadne vybavení do nečasu sa Stockholmčania vybrali v sobotu 2.júna povzbudzovať vyše 15 tisíc maratóncov. Čo poviete na to? Išli by ste aj vy? Asi nie, pre nás to nie je hodnota, my sme úplne iní a inde. (ivans)
Poriadne vybavení do nečasu sa Stockholmčania vybrali v sobotu 2.júna povzbudzovať vyše 15 tisíc maratóncov. Čo poviete na to? Išli by ste aj vy? Asi nie, pre nás to nie je hodnota, my sme úplne iní a inde. (ivans) (zdroj: foto: Iveta Sýkorová)

V pamäti mi utkveli spontánne spevácke skupiny mimo oficiálnej hudobnej produkcie. Dve staršie pani uprostred „nejakej" ulice v hustom celodennom daždi neúnavne krásne spievali taký melodický povzbudivý song. Ozaj skvelé! Skupina asi 15tich dôchodcov, ktorí boli patrične vybavení do nečasu nielen rovnakými pršiplášťami, ale aj dokonalým vlastným občerstvením, neopustila svoje miesto počas celého behu a zladenými viachlasmi vyludzovali krásnu severskú melódiu. Jedna z nich, rozšafná staršia dáma ešte stihla ponúkať svoju dlaň na povzbudzujúce tlesknutie. Som presvedčený, že keď niekedy nabudúce pobežím tadiaľ opäť, tak tam budú s celou svojou parádou. Mám vážne podozrenie, že to je ich dlhoročný pravidelný flek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ťapnúť s tou dámou som si nestihol, ale tľapol som si s inými divákmi. Najčastejšie a už tradične s deťmi, ktoré naťahujú dlane asi všade na svete. Najviac ma potešilo a povzbudilo plesknutie s jedným z piatich mladých vozíčkarov, ktorí boli „zaparkovaní" pri trati a tľapnutie okomentovali spoločným radostným výkrikom: JÁ!

Inak keď sme pri vozíčkaroch, jeden pretekár bol aj na trati a hrdinsky sa s ňou popasoval. Máte možnosť ho vidieť na pekne spravenom videu číslo 1. Ivetka hovorila, že do cieľa prišiel krátko po mne. Neviem jeho čas zistiť, lebo na trati som ho predbiehal v okamihu, keď sme stúpali. A nedokázal som prečítať jeho číslo, nakoľko bol vo svojom úsilí v predklone a zapieral sa rukami do kolies klasického vozíka. Vždy majú títo ľudia môj obrovský obdiv a veľmi veľmi sa pred nimi klaniam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nemusí to byť len pretekár na trati, ale keď počas behu stretnem zdravotne postihnutého aj ako diváka, pocítim veľkú vďačnosť za to, že môžem behávať a zároveň si hovorím, že bežím symbolicky kúsok aj za každého z nich! Toho maratónca vozíčkara som videl aj v cieli po prezlečení, ako sa prediera davom bežcov. Zaujímavé, že aj na trati aj potom v cieli bol úplne sám...

Istý úsek trate som v prvom kole absolvoval s dvojicou bežcov v uniformách leteckej spoločnosti, ktorí vyvolávali veľký obdiv a povzbudivé výkriky sprevádzali ich a teda aj môj beh. Miestami sa mi zdalo, že počujem niekoho z davu vykríknuť bojovať. Keď som to počul prvý krát, chvíľu som váhal, či si niekto nevšimol slovenskú minivlajočku, ktorú som mal nalepenú na ľavom líci. Keď to „bojovať" zaznievalo čoraz častejšie, pochopil som, že nikto vo mne nespoznáva Slováka, ale asi to bude niečo švédske. Ja si tipujem, že vydržať, čo sa píše hålla ut! A teda od zvolania bojovať to má ďaleko, ale vo švédskom jazyku veľa slov znie úplne ináč, ako sa píše. Čiže napríklad holáut vám môže pri troške fantázie znieť ako bojovať :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď už sme pri bežcoch zo Slovakien, prihlásených nás bolo desať a na štart sa postavilo sedem statočných...a všetci dobehli do cieľa! Druhú SVK vlajočku som si odložil na jeseň do Berlína, nie som žiadny národovec, ale páči sa mi, ako majú mnohí bežci na medzinárodných maratónoch zvýraznenú svoju krajinu. Napríklad jeden Fín bežal s vrtuľkou na čiapke, kde sa mu točila národná vlajka. Zhodou okolností som ho stretol aj v druhom kole, už sa ale netočila, asi sa v tom nečase rozmočil mechanizmus na čiapke.

Práve Fínov bolo mimo domácich fanúšikov počuť na trati najviac. Lebo ich aj štartovalo po domácich Švédoch najviac, takmer 5tisíc. Ich vlajky na dlhých tyčiach boli často uprostred ulice nad hlavami bežcov. Veľkým hurhajom - povzbudzovaním sa prezentovali nórski fanúšikovia, ktorí mali nasadené obvyklé vikingské helmy a mohutne povzbudzovali každého, kto bežal okolo. Ibaže by som náhodou bežal okolo nich vždy s nejakým Nórom ?! Pripomenulo mi to skvelý zážitok s nórskymi fanúšikmi na MS v lyžovaní v Liberci, ak máte záujem, pozrite si tu staršiu fotoreportáž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sem tam sa v dave bežcov objavil nejaký kostým, čo nie je nič neobvyklé. Stačí taká drobnosť, akou bola vtipná čapica v tvare veselého soba (?) s dlhými ušami s tvárou obrátenou dozadu, ktorá sa buď vysmievala alebo povzbudzovala. Záviselo to od toho, ako to človek vnímal a či práve jej majiteľa predbiehal alebo bol ním predbehnutý. Lebo tým bežeckým natriasaním to vyzeralo, že vám tie dlhé uši tlieskajú pri každom kroku, ale zároveň ten úsmev bol taký „šibalský", posmievačný.

Chcelo by to fotku, ale mne utkvela veľmi v pamäti. Asi preto, že mne sa vysmievala, keď ma predbiehala. Akurát v tom čase som sa po prepálenom úvode začal na trati trápiť. O tom ako sa mi bežalo, napíšem podrobnejšie v nasledujúcom článku. Dopadlo to dobre a nakoniec som aj ja stretol na trati svojho anjela strážneho, ktorý mi pomohol dobehnúť do cieľa.

A prečo ten nadpis o behu, ktorý Severania milujú. Okrem toho, že v hojnom počte povzbudzujú ako „diví" pri trati, sami veľa behajú. Videl som to predtým viackrát v Dánsku, ale aj teraz v Stockholme. Hneď na druhý deň v nedeľu pri prechádzke mestom. Pod chvíľou ste stretli osamelého bežca či debatujúcu dvojicu ako ukrajujú zo svojej isto pravidelnej porcie behu. A nemyslím si, že to boli všetko uvedomelí vyklusávači, ktorí deň po maratóne vyplavovali únavu zo svojich nôh.

Keď sme boli v posledný podvečer nášho pobytu na prechádzke v obrovskom a nádhernom parku Djurgården kúsok od centra (!), tak sme stretávali veľmi často bežcov rôznych kvalít a temp. Ale čo mi imponovalo ešte viac, mnohí z nich boli v športovej výbave a svižne kráčali s fľaškou vody v ruke. Pre mňa osobne to bolo veľmi inšpirujúce, ostane ako celý pobyt v hlavnom meste Švédska. Pokiaľ to vyjde, svoje dojmy a postrehy aj mimo maratónu skúsim pretaviť do nejakých fotoreportáži. Stockholm aj vy si to zaslúžite :-)

Späť k bežcom. Mladí, starí, nadupaní aj pomalíci, športovci aj dámy v rokoch, proste všetci sa pohybujú a trošku im závidím tie skvelé podmienky. Ale nezávisle od nich oni behajú aj po uliciach miest a mestečiek po celej Škandinávii, lebo proste platí, že Severania pohyb/beh majú radi tak normálne, prirodzene, každodenne! A to sa mi páči! Aj preto si idem teraz zabehnúť a odporúčam to vrelo aj vám, bude nám dobre ! Stačí si vyjsť aj na obyčajnú prechádzku, doprajte si ju sami sebe!

Ivan Sýkora

Ivan Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  144
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mierne unavený, ale vcelku optimistický päťdesiatnik (už?!), ktorý má rád prírodu, šport, čokoládu-najnovšie aj power kávu, modrú farbu a číslo 4 a riadi sa životným krédom "Rozhodujúci je človek". A ktorý si kladie otázku ži-jem(e) zdravo? Zoznam autorových rubrík:  ži-jeme zdravoBerkat - pomocfotoreportážcesty/necestyvýplody strapatej hlavyo behu a inom športovaníPozorovania a minipríbehyrozhovorystarinky

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu