Slovenský olympijský dom po druhé

Autor: Ivan Sýkora | 13.8.2012 o 6:09 | Karma článku: 14,78 | Prečítané:  2510x

Nechcem sa hrať na múdreho, aj keď som sa dostal k téme olympijského domu náhodou, vraciam sa k nej, lebo ten viac ako zmiešaný pocit vo mne zostal. Zrazu si človek uvedomí, aké je to celé choré. Zjednodušene povedané ide o netransparentné prerozdeľovanie spoločných peňazí, o ktorom rozhodujú väčšinou neschopní ľudia. A žiaľ platí to o viacerých oblastiach v našej spoločnosti, nielen v športe. Našou spoločnou chybou je, že nad tým dlhodobo mávame rukou. Aj preto sa vraciam k téme nášho olympijského domu a trošku ju rozšírime o celé olympijské hnutie.

Pred Českým olympijským domom v Londýne.Pred Českým olympijským domom v Londýne.foto: Ivans

Samotná diskusia k predchádzajúcemu blogu potvrdila, že slovenský olympijský dom nefunguje resp. je len pre vyvolených. Prečítajte si osobné skúsenosti jedného z diskutujúcich priamo z Londýna a pochopíte, ako to celé bolo! Nielenže sa nedalo do SOD vôbec dostať, ale aj zóna pre fanúšikov bola len akože, o sprievodnom kultúrnom programe či propagácii Slovenska nehovoriac. Opakujem, ja som sa o to len obtrel, ale keď som začal googliť okolo tejto témy, narazil som na všeličo zaujímavé.

V kontraste s priamou osobnou skúsenosťou „bežných ľudí" z ulice sú informácie od zodpovedných ľudí, ktorí to mali na starosti. V tomto článku si SOD pochvaľujú tí, ktorí to mali na starosti. Bodaj by nie, je to promo ako vyšité. Chmelár, Kazimír, Telensky a šéf SACRu, to sú mená tých, ktorí za isto slušné platy, (neviem, či aj atašé berie plat, aby som mu nekrivdil?!) zodpovedali za to, ako bude na OH v Londýne vyzerať náš olympijský dom.

Celé to začalo chorým rozhodnutím, kedy Chmelár vybral toto exluzívné miesto. Potvrdzuje to v rozhovore tesne pred OH olympijský atašé Jan Telensky. Neviem ako funguje reálne SOV, ale keď  prijali takéto VIP poňatie fungovania SOD v Londýne, o niečom to vypovedá. Potom im ozaj dobre padlo zveriť výber miesta do rúk úspešného podnikateľa, hrdého Slováka, ktorý pre našu krajinu chcel to najlepšie. Doteraz som nevedel, že taký človek existuje, ale trošku mi idú zimomriavky po tele, keď si čítam:
Na Slovenský dom, symboly krajiny, môžu byť hrdí. V porovnaní s ostatnými krajinami nám všetci môžu závidieť. Zoberme si trebárs Islington a Čechov. No povedzte, čo viete o Islingtone? Nikto nevie nič. Vy vždy súťažíte s Čechmi a tu je miesto, ktoré udrie do očí dvom miliónom ľudí. Blízko Picadelly, Buckinghamský palác, čo ešte treba viac. Áno, Slovensko si vybralo správne. Toto miesto takmer získala krajina, ktorá má rada halászlé. Vy si ho zaslúžite vzhľadom na históriu a zaslúžite si aj takýmto spôsobom nad niekým vyhrať. Pretože, povedzme si pravdu, väčšinou ste prehrávali."

Uff, som rád, že slotovci už nie sú v parlamente, ich rétorika mi nechýba, tu sa prejavila naplno. Je to strašná úbohosť odvolávať sa na súťaženie s Čechmi a okoreniť to ešte aj štipkou maďarskej karty. Kruh sa uzatvára, keď ľudia s takýmto videním sveta spolurozhodujú o tom, ako fungoval SOD, potom je ten výsledok zrejmý.

Dobre to vystihol najlepšie hodnotený diskutér k tomu článku, Jozef Václavek, ktorého citujem: „kde je napisane, kolko stoji najom nasej budovy a kolko dali za Islington Cesi? O com je tato sprava? Naozaj je treba povazovat za manazersky uspech, ked sa zaplati pozadovana suma? Ak by zaplatili Mongoli, mali by budovu oni". Pristavme sa teda pri toľko omieľanom porovnaní s Čechmi.

Pri písaní prvého blogu na tému SOD, som oslovil mailom slovenský aj český olympijský výbor s otázkou ako sú financované ich olympijské domy a koľko stojí ten špás. Maily som odosielal 7.augusta skoro ráno, doobeda mi odpísal manažer tiskového střediska Českého domu, že otázku preposiela zodpovednej osobe a v ten deň o 23,30hod prišla priamo z Londýna odpoveď:

Na projektu se podílí víc jak 35 subjektů. Český dům je za poslední roky jeden z největších projektů, který efektivně propaguje Českou republiku. Předpokládáme, že projekt skončí černou nulou nebo ziskem. Celkové náklady odhadujeme na 90 milionů korun. Zhruba 50 procent je financováno z veřejných prostředků. Zbývajících 50 procent financují partneři Českého olympijského týmu a Mezinárodního olympijského výboru. Veřejné peníze jsou z „kolonky" na propagaci ČR: Znamená to, že efektivně a synergicky využíváme stávající zdroje na propagaci České republiky. Neutrácíme tedy peníze „navíc". Neubíráme ani peníze sportovcům. Pekny den. Podpísaný Alexandr Kliment , Press Attache / Communications Manager Českého olympijského výboru.

Isto vás zaujíma odpoveď aj našich zodpovedných funkcionárov. Tu je:

(Ne)viem, či(že) sa jej ešte (ne)dočkáme.

Tému porovnávania SK a CZ olympijských domov  zakončím odkazom na článok/video z idnes.cz, keďže aj český spravodajský server ponúkol svojím čitateľom možnosť pozrieť sa, ako vypadá SOD v Londýne. Ešte pred svojou možno najslávnejšou reportážou z olympiády v Londýne sa tejto téme povenoval aj redaktor Markízy Števo Eisele, ktorý si priamo položil otázku „Kto má lepší olympijský dom: my alebo bratia Češi" ? A keď už klikáme a porovnáme, tak si pozrime weby jednotlivých olympijských domov: http://www.slovenskydom.eu/ verzus http://www.ceskydum2012.cz/. Sami si urobíte úsudok, ktorý z nich prináša akú informačnú hodnotu. Ja si dovolím tvrdiť, že sú krásnym odrazom skutočného reálneho fungovania v nich.

Nakoniec to porovnávanie je malicherné a je to téma typická pre „malé národy", ktoré si tým riešia svoje komplexy. Aj tak ma národovci v diskusii zomelú, že fandím Čechom. To nie je pravda, ja len ponúkam svoje videnie sveta a náhodou mi je bližšie to s otvorenou náručou. Vráťme sa ale k podstate. Za všetkým hľadaj peniaze. Nechcem svoj blog neúmerne naťahovať, ide o dosť rozsiahlu tému, kde sa prelína fungovanie SOD aj SOV a financovanie športu vôbec. Financovanie SOD nebolo jednoduché, už pred olympiádou sa o tom hovorilo v nasledovnom príspevku. Máme teda na svete aj konkrétne číslo, z úst konateľa Kazimíra zaznelo, že by to malo byť 1,5 milióna eur.

Otvorenou otázkou zostáva: koľko to bolo reálne celkovo, kto to celé zaplatil a prečo SOD fungoval tak ako fungoval?! Ľahko si môžeme vyrátať, že Čechov stál ich dom 3,6 milióna €, pričom polovica nákladov išla z verejných zdrojov. Pointa je, že v našom prípade sa za toho hoc aj „len" jeden a pol melóna dostalo úžitku len hŕstke vyvolených. Musel to byť smutný pohľad na pripravenú bohatú recepciu, ktorá bola údajne pripravená na počesť získania plánovanej medaily od kajakárov. Dúfam, že to jedlo, čo nezjedli a čo zostane asi aj celkovo, aspoň ponúknu britskej charite. Tá bude vedieť čo s ním....

K financovaniu SOV ako aj k celkovému stavu športu sa ešte vrátime. Hoci potom, čo túto tému vynikajúco (!) spracoval spomínaný Eisele, asi nie je moc čo dodať. Ozaj pozorne si prečítajte jeho blog, pokiaľ nemáte záujem si kliknúť, tak odcitujem záver, ten je silný a pravdivý:

Ale hlavne, nesmieme zatvárať oči pred ľudskou hlúposťou, nadutosťou a klamstvom, pretože nás to následne ľahko nielen znechutí, ale aj zničí. Veľmi sa obávam, že to prvé sa už stalo, ale najväčšou chybou by bolo rezignovať.

Ja sám chcem o pár rokov vychovávať svoje deti v slušnej krajine, kde šport nebude len výsada bohatých. Na to všetko ale potrebujeme čistý stôl, kvalitný systém, dlhodobú koncepciu, tvrdú drinu a v neposlednom rade najmä športové vzory!

A tie pri rôznych prísavkách a príživníkoch len veľmi ťažko vychováme... Je to celé iba utópia? Možno áno, ale radšej budem snívať a makať, ako ticho hniť a frflať.

O tom celom som vo svojich dvoch blogoch na tému (ne)fungovania SOD hovoril aj ja.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?