Olympionik Ľubomír Hagara vystúpil z tieňa kajakárov

Autor: Ivan Sýkora | 24.8.2012 o 7:27 | (upravené 24.8.2012 o 8:07) Karma článku: 4,27 | Prečítané:  753x

Vyrastal v Novákoch a na vodu ho priviedol otec, ktorý je v miestnom oddiele rýchlostnej kanoistiky dlhoročným trénerom. Aj keď nepatrí medzi najmladších pretekárov, na olympiáde bol nováčik a môžeme súhlasiť s názorom Martiny Moravcovej, že práve on bol najpríjemnejším prekvapením celej slovenskej výpravy. Kanoista Ľubomír Hagara (27) na Olympijských hrách (OH) v Londýne vystúpil z tieňa úspešných kajakárov.

Táto fotka sa mi veľmi páči. Vznikla v posledný deň olympiády, kedy si už mohol Ľubo Hagara naplno užívať svoj životný úspech a atmosféru hier.Táto fotka sa mi veľmi páči. Vznikla v posledný deň olympiády, kedy si už mohol Ľubo Hagara naplno užívať svoj životný úspech a atmosféru hier.Archív Ľ. Hagaru

Na olympiáde v Londýne si dosiahol životný úspech šiestym miestom v šprinte C1 na 200m. Ako to vnímaš pár dní po skončení OH?

Až s odstupom času si uvedomujem, že to je super výsledok. Strašne veľa ľudí mi gratuluje a hovorí, ako mi držali palce a podporovali ma. Veľmi ma to teší a užívam si to.

 

Popíš nám svoju finálovú jazdu.

Odštartoval som veľmi dobre, podobne ako v semifinále. Hneď som sa dostal na medailové pozície. Myslím, že po 100 metroch som bol na druhom - treťom mieste. Dával som do tej jazdy všetko. Bol silný protivietor, ako sa blížil zaver, strácal som už silu a postupne som sa „prepadol" na výborné šieste miesto.

 

Nebola pre teba dráha číslo 1 nevýhodná?

Keď som videl rozlosovanie finálovej jazdy, tak som nebol moc spokojný - pretože som ľavák a tým pádom som mal všetkých súperov po pravej ruke, čiže som ich dobre nevidel. V deň finálovej jazdy však fúkalo mierne z ľavej strany od tribún, čo som mohol využiť a byť trošku krytý. Pred štartom sa vietor zmenil priamo na dráhu, čiže všetci sme mali také isté podmienky. Nakoniec to bolo dobré, aspoň som si išiel svoju jazdu, sústredil som sa len na seba a nič ma nevyrušovalo.

 

Dá sa vôbec počas šprintu vnímať súperov okolo?

Ako som povedal v predchádzajúcej otázke, sústredil som sa len na seba. Samozrejme, keby som bol v strede a mal by som súperov aj zľava aj sprava, tak by som ich vnímal.

 

Vráťme sa o pár rokov späť, keď si si uvedomil, že musíš urobiť zmenu a začať sa špecializovať. Ten okamih zmeny bol postupný proces alebo nejaký konkrétny náhly impulz?

V roku 2008 skončil s kanoistikou môj deblový parťák Daniel Biksadský, čiže nemal som inú možnosť, ako sa sústrediť na singlovú disciplínu. Vtedy bola ešte olympijská trať 500vka. Začal som na sebe makať, výsledky sa postupne dostavovali, zlepšoval som sa. Potom prišla informácia, že na OH zaradia 200vku. Veľmi ma to potešilo, pretože k šprintu som mal oveľa bližšie ako k 500vke alebo 1000ke. Tvrdo som začal na sebe pracovať a darilo sa mi aj na 200vke. Vyhral som Svetový pohár (v roku 2010 v Szegéde) a to ma ešte viac nakoplo. Samozrejme najväčšia motivácia boli OH v Londýne, to bol ten správny impulz.

 

LuboN500r2006.jpg

Ľ. Hagara s D. Biksadským na Nováckej 500vke v roku 2006. Foto: Ivans

 

Pýtam sa na to preto, že to mi príde ako mimoriadne dôležitý moment. Nielen uvedomiť si potrebu zmeny, ale ju aj dokázať uskutočniť! Svojím spôsobom si mal „istotu" v Dukle, ale na druhej strane si možno aj vo výkonnosti stagnoval?

Áno, stagnoval som, potreboval som zmenu a tú istotu som v Dukle v tom momente nemal. Dostal som podmienku, že buď sa zlepším alebo budem musieť uvoľniť miesto pre niekoho iného.

 

Inak, neprešiel podobným vývojom aj Peter Gelle? Je to náhoda alebo výsledok nejakých hlbších zmien v Trenčíne?

Aj Peťo na sebe popracoval a je z neho svetový kajakár! Určite nastala aj zmena v príprave v Trenčíne, ale hlavne to išlo od nás, chceli sme sa zlepšiť a niečo dosiahnuť.

 

Základom úspechu bolo, že si dokázal vyladiť formu aj po prvom vrchole sezóny. Keď sme sa stretli na jar pred májovou kvalifikáciou v Poľsku, hovoril si, že to bude veľmi ťažké, ale urobíš všetko preto, aby si postúpil. Môžeme sa ešte spomienkami na chvíľu vrátiť do Poznane, kde si nakoniec uspel víťaznou jazdou a položil si základ súčasného úspechu v Londýne?

Nikdy som kanál v Poznani nemal rád, ale po tom, ako som tam zvíťazil na dodatočnej kvalifikácii na OH, už mám ten kanál rád. A rád sa tam budem vracať. :-). Ozaj tvrdo som sa na to pripravoval. Už na jeseň som absolvoval ťažké sústredenie v Portugalsku, tam som si položil vytrvalostný základ a do mája som musel byť už v top forme. V Poľsku to bolo veľmi ťažké, boli hrozné podmienky - vlny, vietor, ale zvládol som to na jednotku a naozaj som urobil všetko preto, aby som sa prebojoval na OH. Potom som si oddýchol a začal sa pripravovať na Londýn.

 

foto2.jpg

Viťazstvo v Poznani položilo základ nasledujúceho úspechu v Londýne.  Foto: Archív Ľ. Hagaru


Spomínaš tvrdú prípravu. Môžeš priblížiť, ako vypadali tvoje tréningové dni napríklad na tom jesennom sústredení a aj počas vylaďovania formy?

Portugalsko bolo zamerané na najazdenie veľa kilometrov vo vyšších tempách pre zvýšenie kapacity. Tréningy boli pre mňa o to náročnejšie, pretože nie som až taký dobrý vytrvalec. Jazdili sme aj ráno aj poobede úseky plus po každej vode buď beh alebo posilňovňa. Toto sústredenie ma veľmi posunulo dopredu, stíhal som na tréningoch kilakárom Matejovi Rusnákovi a Mariánovi Ostrčilovi, takže som bol spokojný. Potom v januári sme absolvovali sústredenie v Talianskej Sabaudii, kde to bolo v podstate to isté ako v Portugalsku. Ďalšie sústredenie, ktoré patrí medzi moje obľúbené, bolo sústredenie v Juhoafrickej Republike v Pretórii. Sú tam výborne podmienky na tréning, je tam natiahnutá 2km dlhá dráha, vždy teplo a nadmorská výška cca 1400 m n. m. Tu sa už tréningy menili, začal som jazdiť kratšie úseky vo väčšej intenzite. Už tam som vedel, že je fajn, bol som silný a výbušný, čiže som bol dobre pripravený do sezóny.

Po príchode domov sme už ostali v Trenčíne a začali sa pripravovať na európsku dokvalifikáciu. Popritom som absolvoval ešte domáci kvalifikačný pretek. Jazdilo sa mi dobre, dosahoval som najlepšie časy za posledné roky, veril som si a vedel som, že budem bojovať o olympijskú miestenku. Podarilo sa to a tak mohla začať záverečná príprava na OH Londýn. Začali sme opäť jazdiť trochu vytrvalosti, absolvovali sme domáce preteky, ktoré som bral ako veľmi dobré tréningy. Posledný mesiac prebehol na sústredení v Nimnici pri Púchove. Tu už sme sa fakt špecializovali na 200vku. Jazdili sme väčšinou krátke rýchle úseky, cibrili si techniku a snažili sme sa, aby bolo všetko tak ako má byť. Mal som aj zdravotné problémy. Počas tohto sústredenia som mal dva výpadky, boleli ma kríže, takže som nemohol makať až na doraz. Možno aj tieto výpadky boli na niečo pozitívne. Pretože potom na OH som sa cítil úplne super, bol som oddýchnutý, vedel som, že natrénované mám dosť. Nakoniec z toho bolo pekné 6. miesto.

 

Vráťme sa teda do Londýna. Ako si vnímal celkovo atmosféru olympiády, bol si na záverečnom ceremoniáli?

Bola to moja prvá OH, čiže nemal som to s čím porovnať. Ale myslím si, že to bola jedna z najlepších a najkrajších olympiád. Na záverečnom ceremoniáli som bol. Bolo to niečo úžasné, atmosféra, program a hlavne som mal otvorené ústa, keď sme vchádzali na štadión a vítalo nás 80 000 divákov... Neopísateľný pocit!

 

Briti sú úžasní fanúšikovia, predpokladám, že také niečo si nezažil ani v maďarskom Szegéde, ktorý je povestný plnými tribúnami a búrlivou atmosférou...

Preteky v Szegéde sú vždy neskutočné. Diváci tam vedia spraviť poriadny hukot a povzbudzujú veľmi intenzívne. V Londýne to bolo ešte veľkolepejšie a keď som vyšiel z rozjazďovacieho kanálu na dráhu a videl som plné tribúny, ktoré hučali a povzbudzovali, tak mi stáli chlpy na celom tele. Výborná atmosféra a neskutočne to vedelo človeka nakopnúť.

 

A čo dráha, vodácky areál Eton Dorney?

Dokonalé! Všetko! Dráha, zázemie, vynikajúca organizácia. Myslím, že si na tom dali veľmi záležať a podarilo sa im to.

 

Na obrazovke nás doma zaujal ešte jeden (ne)podstatný moment. Mal si krásne sfarbenú loď, ozaj vydarená trojkombinácia v našej trikolóre, ale prekvapilo ma, že si nemal „olympijský dres". Zámer alebo náhoda?

Aj mne sa moja loďka páči. :-). Ani zámer, ani náhoda. Dostali sme elasťáky a tielko. Elasťáky som mal, ale v tom tielku som sa necítil dobre, bolo až príliš obtiahnuté a mal som pocit, ako keby som v ňom nemohol poriadne dýchať. Možno to bol len pocit, neviem. Tak som sa rozhodol, že pôjdem iba v čisto bielom drese. Myslím, že som tým nič nepokazil a vyzeralo to tiež dobre. :-)

 

Vekom sa rýchlosť u šprintérov stráca, aj keď neviem či to platí aj na vode. Zhodou okolností všetci traja medailisti v tvojej disciplíne majú porovnateľný vek - 26 rokov. Ty máš o rok viac, aká je ďalšia perspektíva pre teba ako šprintéra?

Chalani sú o rok mladší ako ja. Poznám ich už dlho, od juniorského veku. Určite vekom výbušnosť odchádza, dúfam, že u mňa sa ešte aspoň štyri roky tento úbytok neprejaví a zabojujem ešte o účasť na OH v Riu. Budem mať 31, takže ešte to nebude až také tragické. :-)

 

V rozhovoroch si spomínal podporu rodiny priamo v Londýne. Osobitne sa zastavím pri ocinovi, ktorý je v Novákoch trénerom a ktorý na vodu priviedol aj teba. Aká bola jeho bezprostredná reakcia po pretekoch?

Hneď po dojazde, či už semifinále alebo aj finále som išiel za sestrou, maminou a ocinom k tribúnam. Všetci sme sa objali, poplakali si a radovali sme sa z môjho úspechu. Bolo to príjemné a som rád, že som ich tak potešil.

 

Viem, že otec má mohutný hlas, aj Ivana Kmeťová spomínala, že ho počula. Ale naozaj ho bolo počuť v tej vrave až na štarte?

Ja som ho započul pred rozjazdou, keď som išiel na štart. Zareval moje meno, tak som vedel, že ma prišli podporiť. Čo sa štartu týka, tam som už nič nepočul, ale nebolo to tým, že by to množstvo ľudí neprekričal, ale tým, že keď ste sústredený a idete na samotný pretek, tak nič nevnímate...

 

Veľmi milo a ľudsky na mňa a asi väčšinu divákov pôsobilo, keď si po postupe do finále hovoril do kamery o talizmane od sestry, ktorý si ukrýval pod čiapkou. Veríš na rituály a budeš ho teraz nosiť na významné preteky?

Neveril som, ale od týchto OH určite budem. :-). Na preteky ho budem nosiť so sebou.

 

Len ho asi bude treba chodiť nabíjať pozitívnou energiou pri ten zázračný kameň... Prezradila ti sestra to čarovné miesto?

Neviem presne kde to je, ale že vraj teraz je jeho miesto na poličke...

 

Barbora Špotáková, členka Dukly Praha, bola po zisku zlata v hode oštepom, povýšená na hodnosť kapitánky. Ty si v Dukle Trenčín, máš aj ty nejakú hodnosť a je šanca, že budeš odmenený povýšením?

Ja som rotmajster. Bol by som rád, keby sa mi hodnosť zvýšila, ale nemyslím, že to je až také jednoduché. Uvidíme, čo sa s tým bude dať robiť.

 

Tesne po finále si sa vyjadril, že teraz budeš oddychovať tri mesiace. Ozaj dokážeš „nič" nerobiť tak dlho alebo to vyhlásenie je odrazom obrovskej námahy a únavy?

Povedal som, že nechcem vidieť ani loď, ani pádlo, ani činky, ale samozrejme, nemôžem si dovoliť nič nerobiť. Budem veľa bicyklovať, rád by som absolvoval zopár túr po horách a určite sa pôjdem sem tam zviezť aj na vodu. Viac menej sa budem udržiavať. Ale oddych určite potrebujem, som už dosť unavený z toľkých rokov trénovania.

 

Ako najradšej relaxuješ, pričom si dobre oddýchneš?

Rád relaxujem iba tak, že si ľahnem pred telku a nemusím sa hýbať. Počúvam hudbu, chodím do kina a s priateľkou chodím na prechádzky so psom Frkom. Ale som aj vášnivý hubár. S otcom vždy chodíme, keď je hubárska sezóna, na obľúbene miesto, ktoré samozrejme neprezradím, aby nám to tam niekto hneď nevyzbieral. :-)

 

A otázka na záver. Avizoval si búrlivé oslavy po príchode domov. Ako prebehli?

Je to všetko tak, ako som čakal.  Hneď sa začalo s oslavami.  V rámci rodiny doma v Novákoch sme mali menšiu oslavu. Takisto v Trenčíne sme oslávili. Najpríjemnejšiu oslavu mne a Ivane Kmeťovej pripravil klub KRK Nováky, ktorý nám poďakoval za výsledky na OH. Pozvali všetkých pretekárov, prišli aj niektorí rodičia a všetci, čo sa točia okolo nováckej kanoistiky. Výborne sme sa zabavili. Našťastie tento víkend boli Majstrovstvá Slovenska, čiže sa nemohlo oslavovať každý deň. Ale bojím sa, že po tomto víkende to bude ťažké... :-)

 

V mene fanúšikov kanoistiky a športu vôbec ďakujeme nielen za rozhovor, ale najmä za skvelé vystúpenie na olympiáde v Londýne. Držíme palce v ďalšej športovej kariére a kto ho vie, možno to v Riu zacinká...


Lubooslava1.jpg

Ľubomír Hagara s Ivanou Kmeťovou počas osláv na lodenici v Novákoch. V tomto oddiele je ozaj dobrým zvykom oceniť a osláviť každý úspech svojich odchovancov a pretekárov. Vždy sa zíde kopec ľudí a oslava je výborná, prebieha v domácej priam rodinnej atmosfére. Foto: www.kanoe.sk


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?