Berlín, Paríž, my a holokaust

Autor: Ivan Sýkora | 14.10.2012 o 8:22 | Karma článku: 7,72 | Prečítané:  632x

Nedávno som sa vrátil z Berlína. Videl som tam veľmi zaujímavý pamätník obetiam holokaustu. Po návrate domov ma oslovil časopis .týždeň (č.40/2012), v ktorom ma prekvapil francúzsky prezident Hollande a zaujal stĺpček Evy Čobejovej o nejakom idiotovi. K danej téme sa hodí aj Vagavičov článok Deklarácia svedomia. Aby to bolo zamotanejšie, posledný víkend pred odchodom do Nemecka ma výrazne zasiahol francúzsko-nemecký film Záťah. Ako to všetko spolu súvisí? Tu nesúrodú zmes spája slovo holokaust.

Peter Eisenman: „ Rozmer a miera holokaustu tvoria každý pokus, prostredníctvom tradičných prostriedkov reprezentovať beznádejnú opovážlivosť ..... Náš pomník sa pokúša vyvinúť novú myšlienku nostalgickej spomienky....Dnes môžeme minulosť pochopiť len cezPeter Eisenman: „ Rozmer a miera holokaustu tvoria každý pokus, prostredníctvom tradičných prostriedkov reprezentovať beznádejnú opovážlivosť ..... Náš pomník sa pokúša vyvinúť novú myšlienku nostalgickej spomienky....Dnes môžeme minulosť pochopiť len cezmanifestáciu súčasnosti.... foto: wikipedia

 

Takže pekne po poriadku. Ako definuje holokaust wikipedia?  Je to „označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov sa používa tiež hebrejský termín šoa."

V Berlíne som sa prechádzal (a pred maratónom aj klusal) uprostred zvláštneho a veľkoryso riešeného pamätníka obetiam holokaustu. Predstavte si ozaj obrovskú plochu a na nej sú rozmiestnené tmavošedé kvádre, ktoré vytvárajú spleť uličiek. Keď do nich vojdete, zrazu sa ocitnete v inom svete. Veľmi pôsobivé!

Obzvlášť potom, čo som videl film „Záťah", ktorý  zobrazuje udalosti z 16.júla 1942, kedy Francúzi zradili svojich Židov. Jean Reno hrá vynikajúco židovského lekára a francúzska krásavica Mélanie Laurent zdravotnú sestru, ktorá sa „vzoprie" mašinérii. Nejde len o zobrazenie zatýkania vyše trinásť tisíc židov, známe pod označením Vel d´Hiv podľa Parížskeho cyklistického štadióna Velodrome d´Hiver, kde boli títo nešťastníci držaní päť dní v neľudských podmienkach, aby nakoniec skončili v lágroch. Ide aj o zobrazenie dôležitého momentu ľudskosti. Film ma veľmi oslovil a položil predo mňa otázku, ako by som sa zachoval ja v takej situácii?!

Späť do Berlína. Nemci tam majú nielen spomínaný pamätník obetiam holokaustu, ale aj múzeum so zaujímavým názvom Topographie des Terrors. Okrem iného tam majú pod prístreškom vonku sériu panelov, ktoré dokumentujú vývoj Nemecka po 1.svetovej vojne až po koniec 2.svetovej vojny. Veľmi poučné a zaujímavé zastavenie pri všetkých paneloch.  Zaujímavý moment videl švagor pri paneloch, ktoré zobrazujú ako si Hitler a spol. predstavovali (a žiaľ aj vo veľkej miere realizovali) riešenie židovskej otázky. Všimol si, ako tam dlho stál Žid, ktorý uprene pozeral na tie fotografie a modlil sa. „Uspokojil" ma záujem aj iných ľudí o danú tému, už som o tom písal v maratónskom blogu. Manželka spomína ako bola v šoku, keď v nedeľu večer(!) neboli v tej pôsobivej expozícii sami, skôr tam bolo plno! A veľa mladých ľudí!

Späť do Paríža, kde prezident Hollande 22.júla tohto roku predniesol prejav na mieste zničeného velodrómu. V otázkach riešenia finančnej krízy a stavu EÚ síce podľa mňa nevie, kde je sever, ale týmto prejavom ma milo prekvapil. Citujem:

„.....Republika bude s tým najväčším odhodlaním stíhať všetky prejavy antisemitizmu a rovnako všetky známky, ktoré by viedli Židov Francúzska k tomu, aby vo svojej vlastnej krajine cítili znepokojenie. V tejto veci nie je nič nepodstatné. Proti všetkému budeme bojovať do posledných zvyškov energie. Mlčať o antisemitizme, pretvarovať sa alebo pokúšať sa niečo vysvetliť, znamená akceptovať ho.

Antisemitizmus nie je názor, je to ohavnosť. A preto sa mu musí od prvého momentu čeliť priamo. Musí byť pomenovaný a rozpoznaný ako to, čím je. Nech by bol prejavovaný kdekoľvek, bude demaskovaný a potrestaný.

Všetky ideológie, hlásajúce vylúčenie, všetky formy netolerancie, všetky podoby fanatizmu a každý jeden prípad xenofóbie, ktorý sa snaží rozvíjať mentalitu nenávisti, bude Republikou znemožnený.

Nikdy sa nesmieme vzdať našej ostražitosti. Žiadny národ, žiadna spoločnosť, nikto nie je imúnny voči zlu....nikdy sa nesmieme vzdať princípov slobody a ľudskej dôstojnosti ...."

Strih a vraciame sa späť na Slovensko. Istý pán šikovne získal pozemky. Nič zvláštne by na tom nebolo, keby čírou náhodou na tých pozemkoch nestáli rómske osady. A on ich chce zrazu vyčistiť a upratať. Viem, je to zamotané, ale každý normálny človek so sedliackym rozumom vie, že tu nejde o vlastnícke práva a ochranu súkromného majetku.
„Ten pán navyše vie, že nemalá časť slovenských občanov mu rozumie a drží palce. Budú mu drukovať a raz ho možno časť z nich bude dokonca aj voliť....

Akoby nestačilo, že slovenská spoločnosť už musí naozaj začať riešiť nekonečne ťažkú rómsku tému. Musí pritom hľadať riešenia, financie, politickú vôľu a dôstojné spôsoby spolužitia. Táto neskutočne ťažká úloha má o komplikáciu navyše: treba sa popri nej zaoberať aj jedným neužitočným idiotom, akýmsi Kotlebom".  Toľko citát zo stĺpčeku Eva Čobejovej s výstižným názvom Vlastník so sekerkou!

Medzitým polícia vyriešila situáciu okolo „upratovania smetiska", ale ide iba o prvé kolo. Veď už včera sme tu mali ďalšiu udalosť tohto typu, pochod za slušný a bezpečný život. Nestíham prepísať blogy tak aktuálne ako treba, na tento pochod a problém ma upozornil článok Michala Hvoreckého Odkaz Oskarovi Dobrovodskému. Dopadlo to akože dobre, čo bude nabudúce?!

Mám veľké obavy.  Také celkové, nazvime to celospoločenské. Zacitujem opäť z príspevku Hollanda: „Nesmieme zabudnúť na verdikt, ktorý vyslovil Primo Levi nad svojimi prenasledovateľmi: Až na výnimky to neboli žiadne monštrá, mali naše tváre."  Presne tak! Keď sa normálni ľudia postavia na stranu nacistov, tak už začína byť veľmi zle!

Zdá sa vám to celé zmätočné a komplikované? Pletiem jablká s hruškami? Pardon Židov a Rómov? Len zdanlivo. V Berlíne je hneď vedľa tých židovských panelov zobrazené ako sa nacisti vysporiadali s cigánmi, homosexuálmi, Slovanmi  atď . Snaha o čistú rasu (alebo aj o príjemnejšie znejúce -slušný a bezpečný život, vyberte si)  bola motiváciou toho šialenstva. Ja viem, mám dať pokoj. Naozaj nám stačia plné košíky, ešte plnšie bruchá a večerné správy začínajúce nejakým tým zlom, veď spoza obrazovky to nebolí?! Rútime sa bezhlavo neviem kam, zatvárajúc oči pred temnou minulosťou a súčasnosťou. Chýba nám sebareflexia, kultúrnosť, pevné mravné hodnoty.

Sme dosť sprostý národ. Stačí sa pozrieť okolo seba, akých politikov sme si volili a volíme. Oni nás reprezentujú. Je to dosť biedny pohľad.

O našej minulosti hovorí aj článok Mareka Vagoviča Deklarácia svedomia, ktorý je uvedený nasledovne:  „V slovenských dejinách nie je až tak veľa udalostí, na ktoré by sme mohli byť právom hrdí. Kto si ešte dnes spomenie na vyhlásenie, v ktorom sa hŕstka intelektuálov ospravedlnila Židom za deportácie? Pritom ide o druhú najdôležitejšiu akciu disentu pred rokom 1989."

Je síce pekné označiť túto nepochybne významnú udalosť za druhý najdôležitejší čin disentu pred rokom 89, ale my žijeme tu a teraz. A či chceme alebo nie, musíme si priznať, že v slovenskej spoločnosti buble trvalý rasizmus. Dokonca je jedno aký, či voči Židom, čiernym, Rómom, azylantom alebo Vietnamcom. Toto je pre nás všetkých nebezpečné.

Článok, ktorý opisuje aj pre mňa neznámu udalosť z čias socializmu, je zakončený optimistickým názorom Šimečku: „Dnes je už spoločensky neúnosné povedať, že Tiso bol fajn chlapík. Toto už hovoria len extrémisti a starí ľudáci." Mám pocit, že naši intelektuáli sa vážne mýlia. Áno, možno na „konferenciách sa už ich účastníci neboja hovoriť o spoločenskej zodpovednosti a kolektívnej vine". Krásnym príkladom reálneho stavu bola Sokolova akcia voči Bezákovi, Tisov tieň visí nad nami dodnes! Nesúhlasím s názorom, že Slovensko je neporovnateľne ďalej ako bolo v 90tych rokoch, čo sa týka tejto témy. Skôr si myslím, že sme bližšie výbuchu!

Čo sa dlhodobo deje na (nielen futbalových) štadiónoch v hľadiskách?

Kto tu pochodoval Zvolenom v uniformách ?

Ako sa k včerajšiemu pochodu resp. iným udalostiam tohto typu postavia naši predstavitelia?
Napríklad náš pán prezident, ten je v hľadiskách športovísk pozorný fanúšik ale so štupľami na ušiach? Aký je jeho názor na hroziace nebezpečenstvo zo strany extrémistov?

A čo náš premiér Fico, ktorý mal Slotu za koaličného partnera, ako on vidí situáciu? Bude on určovať, čo ešte je resp. nie je (ne)opodstatnený rasizmus ako o ňom hovorí spoluorganizátor pochodu?
Alebo mu jeho PR radcovia odporúčajú na túto tému mlčať?

Prečo sa radikalizuje v názoroch SDKÚ a SAS? O koho volebné hlasy im ide?!

Prečo väčšina našich spoluobčanov mlčí a žiaľ (a to je desné!) v duchu súhlasí s tým, čo tu zdanlivo nevinne začína presakovať do nášho života ?!

Zacitujem Hvoreckého, pozorne si prečítajte tie slová adresované pánovi Dobrovodskému, lebo ich význam sa hodí nám všetkým: „Apelujem na vás, dištancujte sa urýchlene od akéhokoľvek násilia a extrémizmu a nenechajte svoj protest zneužiť úzkej skupine ľudí na ich výlučne mocenské ciele. Uvedomte si, že neonacisti svojím programom sústavne porušujú náš základný zákon, Ústavu SR, a klamú oveľa častejšie a horšie ako vaši susedia. Popierajú holokaust, popierajú zločiny Slovenského štátu, popierajú mečiarovské privatizácie, popierajú všetko, čo sa prieči ich surovej a primitívnej vízii sveta, kde spravodlivosť nielenže nemá miesto, ale sa aj najprísnejšie trestá.

Pochopte, že toto už nie sú len zakomplexované a frustrované hlavohrude zo slovenských posilovní a futbalových štadiónov, ale bohatí a mocní ľudia s vlastnými právnymi kanceláriami a prepracovanými reklamnými kampaňami, ktorí svoje vyjadrenia konzultujú s advokátmi a mediálnymi poradcami."

Teraz ide aj o to, koľko je nás takých, čo si myslíme, že holokaust je zlo. Že tlejúca rasová a iná nenávisť je obrovským nebezpečenstvom pre našu krajinu. Francúzsky prezident je zdesený, keď hovorí: „...nemôžeme tolerovať skutočnosť, že dvaja z troch mladých Francúzov nevedia, čo pre nás znamená Vel d´Hiv."  Mám obavu, že u nás 9 z 10tich mladých ľudí by malo problém vysvetliť, čo znamená holokaust. Mám hrôzu z toho, že možno aj 6 z 10tich ľudí by ho aj schválilo. Tu a teraz!

Včera aj dnes kašleme na nacionalizmus v nás, na skrytý a zároveň dobre živený rasizmus okolo seba! Ale majme na pamäti, že možno už zajtra skoro ráno zabúchajú náckovia na naše dvere tak ako v lete roku 1942 búchali na tisícky dverí v okupovanom Paríži. Nech nám (nie) je útechou, že kolaborantské svine tej doby mali v pláne dosiahnuť desivé číslo 24 000 zatknutých, ale našťastie našlo sa dosť veľké množstvo dobrých a nebojácnych ľudí, ktorí ukryli a zachránili viac ako desať tisíc svojich spoluobčanov!

Bude nás dosť aj tu ?!

Je nás dosť ?!

Nie som ani Žid, ani Róm, som len človek, ktorý má pocit, že v jeho krajine sa začína dláždiť cesta do pekla.....

 

 

p.s.  vybraté zo záverečných titulkov spomínaného filmu Záťah:

...z 13 tisíc zatknutých dospelých uväznených na Velodrome prežilo 25 dospelých.

Žiadne z 4051 deportovaných detí sa nikdy nevrátilo.....

 

Základ článku bol napísaný krátko po 4tej hodine ráno 4.októbra 2012, kedy uplynulo práve 49 rokov od chvíle, keď som prišiel na tento svet

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?