Ako sa varí festival – prvá časť, hostia.

Autor: Ivan Sýkora | 27.2.2013 o 6:51 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  477x

Za necelé dva týždne to vypukne! Pondelok 11.marca o šiestej podvečer začne filmový týždeň v Prievidzi. Tak som si povedal, že sa s vami podelím o zopár „zákulisných" informácií. Samozrejme nečakajte žiadne pikošky - nie sú. Proste taký normálny pohľad do kuchyne, ako sa varí filmový festival Jeden Svet. Znalci pochopili, že voľne parafrázujem vtipný názov Kerekesovho dokumentu. Na úvod sa pozrime, ako sa získavajú hostia na festival.

Dobrý deň!
Volám sa Ivan Sýkora a pracujem ako dobrovoľník v občianskom združení Berkat Slovensko. Organizujeme v Prievidzi už 6.ročník regionálneho festivalu dokumentárnych filmov Jeden Svet, ktorý sa počtom divákov zaradil medzi najväčšie regionálne festivaly na Slovensku. Radi by sme vás pozvali...alebo Bolo by nám cťou, keby ste zavítali k nám do Prievidze....Takto nejako oslovujeme hostí, ktorých chceme získať. Začíname od začiatku roka, prípadne aj skôr.

Lebo ak chcete vytvoriť dobrú festivalovú ponuku, nestačí mať kvalitné dokumenty, ktoré na takomto festivale očakávate automaticky, musíte mať aj zaujímavých hostí. Inak k tej kvalite dokumentov, nie vždy to tak je. Dodnes doma spomíname na jeden z prvých ročníkov, kedy sme na záver „sobotného maratónu od desiatej do desiatej" zaradili jeden vyše deväťdesiatminútový čínsky film. Veľmi únavne to bolo, aj som si pospal a obdivoval som tu hŕstku divákov, čo ho dopozerali do konca. Inak aj posledné Dozvuky a film s atraktívnym názvom Rádioaktivisti - Japonsko po Fukušime sme ledva dopozerali. Len dúfam, že prešľapy mimo sme si už na tento rok vyčerpali. Celkový program vyzerá lákavo.

Ale späť k hosťom. Ich výber nie je náhodný, ale zároveň treba mať kus šťastia. To praje pripraveným a pracovitým J. Už na jeseň, keď je známy zoznam filmov pre regióny, začneme premýšľať a pozývať! Začneme dámou. Ešte predtým ako v ankete SME vyhrala a zároveň sa vďaka nezmyselnému obvineniu od jednej sudkyne, dostala do titulkov, si píšeme so Zuzou Piussi. Jej Nemoc tretej moci sme premietali už viackrát, ešte skôr ako ten dokument objavili média a verejnosť. Navyše jej tvorbu si veľmi vážime, ako povedal Mário Homolka v Lampe: „Zuzka nám dozrela".

Dobry den, dakujem pekne za pozvanie, niekedy okolo 17.nov. Mam premieru noveho filmu o gorile, presny termin este nemam, ale okrem toho mam nakrucania v Prahe. November je pre mna besny a neviem sa Vam zaviazat. Buduci rok bude kludnejsi. Tesim sa na stretnutie. Zuza. Takto sme začali spolu komunikovať ešte na jeseň, keď sme ju pozývali na projekt k výročiu Novembra 89. A keď už bol presný termín festivalu, tak to žiaľ nevyšlo:  „Dobry vecer,  nebudem moct prist, pretoze nakrucam. Skoda, nabuduce...vsetko dobre a dakujem" Ale Zuzana je fajn a dohodli sme sa na jednom prekvapení počas festivalu. Už teraz sa tešíme na jej Krehkú Identitu a všeobecne známa klasika „Od Fica do Fica". Zrkadlo, ktoré nám Piussi nastavuje, potrebujeme, celá naša spoločnosť!

Vždy sa teším, keď máme na festivale aj niekoho z tvorcov. Nie preto, že to je obvyklé na svetových festivaloch, ale preto, že zrazu získate v osobnej debate iný rozmer pohľadu na film. Kto v minulosti zažil rozprávania s Marekom Šulíkom alebo Jarom Vojtekom, vie veľmi dobre o čom tu píšem!

Práve Jaro má tento rok v ponuke svoj dokument Cigáni idú do volieb. Sám autor o ňom hovorí, že chcel nakrútiť divácky film, aby sme si boli bližší vzájomne. A tu je Jarova reakcia na pozvanie k nám: „Ahoj Ivan. Prepáč , že tak neskoro reagujem, ale trocha hektické dni, tak som sa moc nesústredil . Rád prídem do Prievidze a môžeme rozmýšľať aj na Sendreovcami. Ja len neviem sa teraz na ten dátum sľúbiť, lebo v marci točím hraný film a neviem presne kedy ešte. Tak by sme to asi upresnili aktuálne. Dík a všetko dobré"

Nakoniec to nevyšlo, ale všimnite si, že Jaro natáča hraný film. Nespomínam si, či práve on alebo Marek pár rokov dozadu hovorili o svetovom trende, kedy sa stiera rozdiel medzi hraným a dokumentárnym filmom. A tu máme priamy dôkaz, Jaro Vojtek točí hraný film a verím, že raz ho uvedie, možno aj osobne, na festivale u nás v Prievidzi.

Jara si vážim veľmi aj ľudsky, najmä kvôli tejto spomienke. Kedysi v rámci naivného nadšenia sme sa dali dokopy a organizátorom skvelých hudobných festivalov Jankom Kulichom, z ktorého sa žiaľ vykľul klamár a podvodník. No a na jednom takom letnom festivale sme sa ocitli v prírode na kopci nad jazerom za Handlovou. Nevyšlo počasie, bola zima, prázdny stan. My sme premietali nejaké dokumenty a hlavným hitom bola Jarov film Hranica, držiteľ viacerých medzinárodných ocenení z festivalov. Asi to sklamanie bolo na mne vidieť, ale dodnes ma hrejú jeho slová, keď ma utešoval, že to bude v pohode a že on vystúpi a budeme premietať aj pre dvoch divákov...."

Škoda, že to nevyšlo, už dlhšie nosíme v sebe sen o spojení festivalu s koncertom. Naša kolegyňa Ivana sa veľmi tešila práve na Cigánov idúcich do volieb a koncert Sendreiovcov, bolo by to „cool". Ale ten sen si necháme snívať nabudúce.

Ale jeden sa mne (nám) splní. Príde Juraj Karpiš z INESSu. Nikdy som ho nevidel osobne, ale rád ho čítam a počúvam. Je mi blízky jeho pohľad na svet. Úplne sa stotožňujem z jeho videním krízy, predsa nie je možné neustále žiť na dlh, to je choré a ani doma to nerobíme sami.

A práve Juraj nás odštartoval, nabil ma veľkou energiou, keď ako prvý hosť potvrdil svoju účasť ešte v januári nasledovne: „dakujem za pozvanie aj priania. aj Vam vsetko dobre do noveho roku ! co streda 13.3.13? pekne symetricky datum :) program znie zaujimavo." A nechýba mu ani humor. Na môj mail, v ktorom mu oznamujem, že ho u nás čakajú dve školské projekcie a jedna pre verejnosť, zareagoval takto: „vidim, ze ste k vyuzitiu mojich kapacit pristupili zodpovedne: ) som samozrejme rad, ked uz budem merat taku cestu ...".

Nakoniec, že Juraj Karpiš  je nielen vzdelaný a vtipný, ale vie aj pútavo rozprávať, sa budete môcť presvedčiť presne o dva týždne druhú marcovú stredu v ten pekný symetrický dátum. A kto vie, či začne aj v Prievidzi diskusiu otázkou, či má pustiť svoju prezentáciu o ekonomike alebo o potápaní, ako viem od Bašky, ktorá ho zažila naživo v letnom kempe.

Vysvetlenie prečo potápanie nájdete v už spomínanej Lampe, ktorú vám vrelo odporúčam si pozrieť resp. vypočuť. Nie je náhoda, že jej hosťami boli Juraj Karpiš, Mário Homolka, Robo Kirchhoff, Jan Gogola a Zuzana Piussi. Čo meno to osobnosť a budem rád, keď sa postupne objavia medzi hosťami aj u nás. Nie je to ľahké, ale ani nemožné. Prekvapujúco 99,9% z oslovených má záujem prísť, vždy je to o prieniku v časopriestore. Krásnou ukážkou toho je naša predfestivalová komunikácia s filmárom Matejom Kubičárom alias gitaristom Johnnym z kapely Para. Ale o tom až nabudúce....

JS2013banner.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?