Ako sa varí festival – druhá časť, opäť hostia

Autor: Ivan Sýkora | 5.3.2013 o 8:29 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  238x

Pokračujem v úvahe o tom, ako sa varí festival, konkrétne ako „namiešať" správne zloženie hostí. Prvú časť som končil úvahou o potrebe prieniku hostí s festivalom v časopriestore. Lebo darmo si vysnívate účasť niekoho, ak nesadne termín. Program a hostí zostavujeme postupne od základov, podľa obsahu filmov, záujmu škôl, ale aj podľa našich predstáv a snov. A cítim, že tento rok máme skvelý mix hostí, ktorých sa podarilo vzájomne skĺbiť do jednotlivých dní.

Občiansky aktivizmus a svet v pohybe nám ukážu dokumenty šiesteho ročníka filmového festivalu Jeden svet, ktorý sa uskutoční v dňoch 11. až 16. marca 2013 v Dome kultúry v PrievidziObčiansky aktivizmus a svet v pohybe nám ukážu dokumenty šiesteho ročníka filmového festivalu Jeden svet, ktorý sa uskutoční v dňoch 11. až 16. marca 2013 v Dome kultúry v Prievidziwww.jedensvet.prievidza.net

Autorom dokumentu Príbeh Ani Nii Shobo, je filmár Matej Kubičár alias gitarista Johnny z Pary. Preskúmal som jeho stránky s pekným názvom medicínaduše.sk a trochu sa nadýchol atmosféry z ďalekej Amazónie. Hneď som si povedal, to bude dobrý hosť! Ale nepodarilo sa, obaja sme veľmi chceli, ale ako bežal čas, tak sa nám zužovali možnosti. My sme ho potrebovali na utorok, jemu pasovala streda alebo štvrtok. Ale veľmi si vážim, ako chcel prísť k nám on sám, viď posledná už trochu divoká kombinácia, ktorú sme nakoniec vzdali: „tak sa to nejak utriaslo v ten utorok musim byt o cca 19.00 v Brne. Kebyze idem autom, z Prievidze do Brna to je zhruba 3hod, cize musel by som vyrazit o 16.00, takze okolo 14:00 by malo byt premietanie co sa mi zda ze neni moc vecerna hodina, a asi by to teda nebolo moc pre ludi co chodia do roboty"
Tak niekedy nabudúce, ale tešíme sa aspoň na film!

Medzitým sa na nás ale usmialo šťastie v podobe iného cestovateľa. Podotýkam, že primárne na festivale Jeden Svet nejde o cestovanie ako také, to je jasné. Preto som bol dosť skeptický, keď mi festivalový kamarát Peter napísal: „v decembri som mal stretávku z gymnázia v Handlovej. Konečne som sa stretol so spolužiakom Tomášom Grígerom, amatérskym cestovateľom. A možno už tušíš, aký mám pre Teba tip." Ale keď som si pozrel Tomášov web a jeho vystúpenie na TEDx v Nitre, vedel som, že to je náš človek. Nie preto, že precestoval kusisko severnej Európy na skútri, ale hlavne preto, že dokázal v živote spraviť zmenu a uvedomiť si, niečo veľmi dôležité. Aj preto sa stal naším druhým hosťom, s ktorým sa budeme rozprávať v utorok podvečer po premietaní filmu Happy. A teší ma aj to, že je to človek z nášho regiónu....

 

Tým je aj Prievidžanec Jaro Mišík, náš dlhoročný festivalový divák. Minulý rok bol v Keni ako dobrovoľník a má o problematike predstavu. Mňa zaujal tento popis: „Jaroslav nikdy nerozmýšľal nad tým, že by navštívil Afriku, dokonca, že by tunajším ľuďom išiel pomáhať. Zaujala ho však charitatívna zbierka Dobrá novina, ktorej výťažok putuje na rôzne projekty do Afriky. A na jeden z nich sa išiel pozrieť aj on. Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac, nehľadajte jeho meno v hlavnom programe. Jaro sa obetoval a čakajú ho celkom štyri(!) odpoludňajšie školské projekcie. Kto chce, môže prísť, nejaké miestečko medzi mladými ľuďmi sa vždy nájde. Prípadne si viac môžete prečítať v tomto článku. A partnerská RTV o ňom priniesla peknú reportáž.

 

Dlhodobo istým hosťom bola fotoreportérka a členka Berkatu, Janka Čavojská, ktorá do Prievidze prináša aj svoju výstavu fotografií Tisíc životov. Tá pozostáva zo šesťdesiatich piatich fotografií z rôznych krajín, väčšinou pospájaných do ucelených fotoesejí a fotopríbehov. Vznikali postupne za obdobie deväť rokov - odkedy sa autorka venuje fotografii. Jednou z mnohých krajín, ktorá autorka minulý rok navštívila, bola aj Barma. A tak sa jej budeme môcť spoločne v piatok podvečer opýtať: „Aké znejú hlasy v Barme? Mení sa niečo vo vojenskom režime v juhovýchodnej Ázii alebo je to len zakrývací manéver? Janka pustí aj pútavé fotografie z Barmy, plné krásnych ľudí. Mal som možnosť  vidieť ich narýchlo na obrazovke netbooku, ale už sa teším, keď si ich spoločne pozrieme vo veľkom!

 

Už máme jedného cestovateľa, ekonóma-odborníka, dobrovoľníka z Afriky a publicistku-fotoreportérku. Kto nám ešte chýba? Skúšali sme osloviť Irenku Biháriovú z Ľudia proti rasizmu, ktorú som zažil na skvelej prezentácii pre školákov v Novákoch, ale tá žije najmä v očakávaní prírastku do rodiny. Dlhodobo usilujeme o účasť publicistu Petra Gettinga, ale ten je veľmi busy: „ospravedlňujem sa za neskorú odpoveď, žiaľ, moja aktuálna situácia, sťahovanie a nová práca, mi neumožňuje zúčastniť sa. Mrzí ma to o to viac, že veľmi podporujem vašu iniciatívu...". Rovnako sa nám opakovane nedarí zladiť časovo s cestovateľom Ivanom Bulíkom, ktorý tento rok nebol odcestovaný kade tade po svete, ale mohol len v termíne, kedy sme už my hosťa mali. O jeho rozprávaniach ide skvelý chýr, nakoniec aj minuloročný film o Pygmejoch zožal zaslúžený úspech. Tých mien by sa dalo uviesť ešte viac. Ale nakoniec už je to jedno, máme v pláne aj budúce ročníky.....

Popri miestnych hosťoch, máme aj jedného zahraničného. A to dvojnásobne. Vo štvrtok k nám z Českej republiky zavíta Bielorus s melodicky znejúcim menom Siarhej Smatryčenka, ktorého do Prievidze privedie Ivana Rybanská. Tá osobne navštívila Bielorusko a zaujíma sa o osudy a život ľudí v tejto krajine. Po dvojici filmov budú isto na mieste otázky: O čom snívajú Bielorusi? Ako sa žije pod posledným európskym diktátorom? Aj ja mám pripravenú jednu „záludnú" priamo na nášho hosťa Siarheja. Prezradím vám ju, týka sa jednej jeho predpovede z roku tuším 2008, kedy v rozhovore, ktorý teraz neviem nájsť, povedal, že dáva Lukašenkovi tak dva roky....

Teším sa na jeho odpoveď a celú diskusiu. Aktuálne info z Brna navyše znie, že Siarhej okrem manželky privedie do Prievidze aj dve študentky bohemistiky z Minska, sú „snazive, prvykrat v cudzine... Radi by sme ich vzali so sebou aj na Slovensko, aby sa pozreli ako to tam je a aj uvideli, ako vypada festival ludskopravnych filmov". Uff, tak to som zvedavý, ako sa im bude u nás na festivale páčiť ?! Ozaj robíme všetko preto, aby tu bolo fajn nielen pre hostí, ale aj pre všetkých divákov.

A bol koniec. Hotovo! Hostí sme uzavreli, program tiež, sobota bola už klasicky plná filmov bez diskusie. Jara sme už nechali oddychovať. Ale priznávam, dlhodobo sme usilovali o návštevu ešte jedného rodáka z Prievidze, mons. Róberta Bezáka. Len sa nám nedarilo s ním spojiť. Skúšali sme to cez rôzne chodníčky. Až keď sa zrazu všetko obrátilo a sadol nám aj termín, v tom čase už len jediný možný!

Veľká vďaka patrí „patrónovi festivalu", priateľovi Andrejovi Bánovi, reportérovi .týždňa, ktorý nás dal dokopy. On sám vždy intenzívne pomáhal festivalu od jeho prvých krôčikov, keď sme začínali. Pravidelne k nám chodil so svojimi prezentáciami a priviedol viacerých významných hostí. A teraz aj vďaka nemu, budeme môcť v sobotu podvečer osobne privítať hosťa, ktorého múdrosť a morálna autorita prerastá hranice cirkvi a je to osobnosť veľkého formátu!

Len dúfam, veľmi pevne verím, že na tomto konštatovaní nebudeme musieť nič meniť, ani po ďalšom nepochopiteľnom nariadení, ktoré sa objavilo po tomto víkende.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?