Tri rohy jedenástka aneb Jarek a Róbert zažiarili v Prievidzi

Autor: Ivan Sýkora | 19.10.2014 o 9:09 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  936x

Lewandowski, Hamšík, Sivok... Lewandowski, Hamšík, Sivok. Spojením troch futbalových hviezd zo stredoeurópskeho trojuholníku Poľsko, Slovensko, Česko a zanieteným fanúšikovským rozprávaním o skvelom štarte futbalových trpaslíkov v kvalifikácii uviedol veľmi aktuálne Jarek Nohavica svoje dve piesne na tému futbal. Ale nebojte sa, nebude reč o športe, vitajte uprostred vydareného koncertu hudobného génia Jaromíra Nohavicu a jeho rovnocenného partnera Róberta Kušmierskeho.

Nohavicu mám veľmi rád. Má dar tvoriť skvelé pesničky, texty-básne, dokáže nimi zasiahnuť do hĺbky duše, srdca, ale aj zabaviť či nahlas rozosmiať. A má ešte niečo, čo chýba jeho priateľovi a rovnako kvalitnému pesničkárovi Karlovi Plíhalovi. Nohavica a spol. dokáže vypredať koncerty a dostať svoju hudbu k ľuďom, viď jeho web. Zatiaľ čo týždeň predtým bol zrušený koncert Plíhala v Handlovej (aká škoda!), Jarek vypredáva jeden za druhým. To že úplne nevypredal športovú halu u nás nevadí, aj tak tam bolo dosť ľudí, ktorí si odniesli „zážitok“. O Karlovi padla zmienka aj na koncerte, jeho vplyv bol – dávna alkoholická víkendová minulosť a je - Cukrárska Bossanova, veľký. Dokonca bol možno až zásadný, lebo ak dobre chápem tento list Plíhala Nohavicovi z roku pána 1991, tak práve Karel ho vytrhol z pazúrov alkoholického démona. A tým pádom ho nasmeroval na skvelú hudobno-životnú cestu. A vďaka tomu môžeme ochutnávať Nohavicove kvalitné koncertné lahôdky.

Na ňom je skvelé, že hudobne neustrnul, naopak vyvíja sa. Ruka v ruke s tým ide aj marketing v dobrom zmysle slova. Spojenie s perfektným poľským akordeonistom a klaviristom z Varšavy posunulo jeho tvorbu o pár levelov nahor.  To že Róbert Kušmierski už nie je hosťom z plagátu, ale plnohodnotnou súčasťou koncertu, musí byť jasné každému, kto ich spoločné viac ako dvojhodinové vystúpenie zažil. Je vidieť a cítiť, že si sadli aj ľudsky a nielen preto, že večer po koncerte na hoteli v Trenčíne surfovali na nete , aby mohli drukovať poľskej futbalovej družine v prestížnom zápase so Škótmi. Myslím, že ten večer boli viacerí z nás radi, že Poliaci nakoniec v tom súboji aspoň vyrovnali.

Mali sme minulý rok tú česť a boli sme na jednom z dvoch „megakoncertov“ v pražskej O2 aréne. Ozaj zážitok na celý život. Krásna spomienka, ktorú som uchoval v podobe blogu. Takže keď dvaja „hudobníci zďaleka“ koncertujú v mojom rodnom meste, nemôžeme chýbať. Napriek nehostinnosti prostredia a zvláštnej akustike v športovej hale, to bol opäť parádny večer. A dokonca sme aj sedeli. A viete prečo Nohavica vypredáva svoje koncerty ? Lebo....

....opäť mi behali zimomriavky po tele, keď plné hľadisko spieva spolu s ním väčšinu refrénov jeho piesní.

....on dáva do svojho vystúpenia 110%, „chce si ho užiť spoločne s nami“, obaja do toho dávajú maximum, šliapu naplno a výsledok je vidieť a počuť.

....pre kamaráta Piťa, ktorý ho má napočúvaného a na youtubovaného, ale videl ho naživo prvý krát, to bol mimoriadny životný koncert a nemusel cestovať ani do Prahy

....duo J&R servíruje piesne „veselé-smutné, pomalé-rýchle, mollové-durové, umelecky závažné, aj úplne dno“.

.....zrazu sa ocitnete na inej planéte, v inom časopriestore, kde vám dve hodinky ubehnú ako nič.

Lebo vaša milovaná sedí vedľa vás, tlieska, zabáva sa a tancuje, spieva spolu s vami a Nohavicom aj Róbertom(!). A vy vidíte na jej tvári šťastie a zrazu vám ten krásny okamih utkvie navždy v pamäti, ten krátky letmý pohľad do jej tváre z vás robí lepšieho človeka, „nebe nad hlavou a láska mezi námi“. 

Zmes umenia, zábavy, profesionality aj ľudskej blízkosti. Proste skvelééé !

Dobre, aby som bol objektívny, vyskytli sa aj chybičky. Jaromírovi vypadol zo tri krát text, ale to si môže vo svojom veku a postavení dovoliť. Viac mi vadilo v úvode meškanie oneskorencov, ktorých netaktne organizátori uvádzali na ich miesta počas piesní, čo rušilo dosť atmosféru. Snáď si zapamätajú, že Nohavica začína včas a končí bez prídavkov. „U nás na Ostravsku, keď sa robí, tak sa robí. A keď vyjdeš už zo šichty von za bránu, tak sa nevraciaš dnu späť do roboty. To je nezmysel, no nie?!“

Jarek je skvelý lokálpatriot aj globálny svetoobčan zároveň. Jeho rodné Ostravsko je prirodzene presiaknuté v jeho tvorbe, ale zároveň aktuálne reaguje na svetové (ebola), či regionálne (kvalifikácia ME vo futbale) dianie a skrátka ide mu to výborne. Kto umí, ten umí. Aj bez rumu, darmo mu budeš milý divák podávať po koncerte fľašku....

Okrem ich spoločného duetu (viď ďalej), ma dostala najviac zdanlivo banálna futbalová pieseň Tri rohy penalta, v ktorej spieva ako sa hrával za jeho detstva futbal na ulici v čase, keď nám nad hlavami oblietala zemeguľu Lajka v Sojuze. Zrazu sa ja sám ocitám na našom sídliskovom dvore a som jedným z tých chalanov, čo hrajú zápas na život a na smrť, kde rozbité koleno nič neznamená a až volanie rodičov z okien či tma vás dostáva preč z ihriska a ukončuje „mač“. V ňom platí jednoduché: za tri rohy sa kope jedenástka. Chápete to?! Toto staré a už zabudnuté pravidlo, ktoré sme mávali pre zjednodušenie, ale aj zatraktívnenie zápasov, nás vrátilo o 30-40 rokov dozadu, do nášho detstva, ktoré napriek zúriacemu socializmu väčšina z nás prežila v pohode. Jednoduché, geniálne. Čítajte, počúvajte. Alebo si pozrite aj s úvodným slovom.

Nemá zmysel priamo porovnávať koncerty v Prahe a Prievidzi, ale na tomto príklade pekne vidieť, ako sa stále zdokonaľujú. Róbert nielenže hrá s neuveriteľnou ľahkosťou svoje party a sóla,  skvelo sprevádza Nohavicu a dodáva tým ďalší rozmer jeho piesňam, ale on u nás už aj spieval. Tá jeho mäkká poľština pôsobila v duete „Přívozská puť“ veľmi osviežujúco. Zase je ten ostravský popevok z pera pána Nohavicu staršieho o pár stupienkov vyššie.

Nebudem už unavovať chválospevom, hoc aj zaslúženým. Nakoniec Jarek sa vie pochváliť aj sám, chi chi. Nohavicova tvorba sa stala trvalou hodnotou, ktorá je obohatením života každého, kto má schopnosť ju vnímať a prijať. A koncert, hlboký osobný zážitok je niečo naviac. Šperk. Chutná čerešnička na skvelej celoživotnej torte.

To jeho úprimné „Dobrú noc a Opatrujte sa“, ktorým vyprevádza po svojich koncertoch divákov do všedného „rozbitého sveta“, bude vo mne dlho rezonovať. Som vďačný a veľmi rád, že Nohavica je vzácnou súčasťou môjho života. Nechcem privolávať nič zlé, verím, že Jarek aj ja máme toho ešte veľa pred sebou. Ale ak by predsa len náhodou bol koniec, tak isto „poprosím Boha, nech ma hodí na cimru, kde leží nielen starý Lojza Miltag, ale kde bude hrať svoje piesne Jarda Nohavicú“. Dovtedy snáď zažijem ešte aj zopár ďalších koncertov, ktoré ma povznesú aspoň tak, ako tento posledný – prievidzský.

Jaromíre a Róberte, veľké ĎAKUJEM letí k vám do Ostravy a Varšavy ! Opatrujte sa aj vy!

p.s. na dokreslenie atmosféry koncertu u nás nájdete zopár videí tu, moje fotky nestoja za nič.
Ale túto jednu dávam, napriek slabej kvalite, má niečo do seba. Pozorný čitateľ na to príde aj sám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?