Zvláštny deň, časť druhá – na hranici s migrantami (dokončenie)

Autor: Ivan Sýkora | 11.10.2015 o 9:59 | Karma článku: 4,34 | Prečítané:  1223x

Dokončenie druhej časti reportáže zo „zvláštneho dňa“, kedy som si zobral dovolenku a okrem iného sa ocitol na hranici dvoch vyspelých európskych štátov, kde prúdia davy migrantov. Je to naša "obľúbená téma", ale žiaľ negatívne.

Som presvedčený, že správať sa tak hanebne ako naši vládni predstavitelia, je nezodpovedné a môže sa nám to vypomstiť. Ale hlavne si myslím, že my normálni občania, ľudia, by sme mali zdvihnúť svoj hlas a vytvoriť akýsi protipól voči nenávistnej propagande. Šokuje ma, ako sa môže takáto téma stať žolíkom v predvolebnej kampani, ako nám nevadí, že nám tu rozkrádajú štát v priamom prenose (éch, teta Anka je špička ľadovca) a my nič. Som veľmi sklamaný, že naša spoločnosť znovu a znovu zlyháva  a miesto hľadania impulzov na svoj rast, si vytvára obraz nepriateľa, ktorý neexistuje a je schopná len natŕčať ruku smerom k únii. Je to ponižujúce!

Teraz pri písaní môjho textu sa mi pritrafil na obrazovke tento blog, krásne dokresľuje vyššie povedané. Veru tak: takto si tu žijeme, žiaľ aj takí sme my Slováci, nedozretí, ubolení, žobrajúci.

Aj keď vlastne dá sa na to pozrieť aj takto, že je skvelé, ako blogerka Viola Ternényová robí to, čo robí. Klobúk dole! Paráda!

Je mi jasné, že Európu čaká obrovská skúška a nebudeme to mať ľahké, lebo tento problém nás nakoniec neminie. Ale treba odlíšiť aktuálnu humanitárnu krízu, ktorá zasiahla svet a Európu, od následných ekonomicko-spoločenských krokov. V tejto súvislosti dávam do pozornosti slová Petra Zajaca, ktorý v Lampe Štefana Hríba ako znalec situácie v Nemecku povedal, že možno až polovicu migrantov Nemecko v azylovom procese vráti späť. Inak zaujímavá otázka znie, kde ich vráti, ako to prebehne a kto to zaplatí ? Celkovo odporúčam si túto Lampu aspoň vypočuť, keď už nie je čas ju pozerať.

Hopsa, dnes som sa nejako rozfilozofoval, ale žiadalo sa mi uviesť tieto posledné blogy a postrehy do kontextu ako vnímam celkovú situáciu okolo „utečeneckej krízy“. Tak čo, máte ešte chuť na nejaké fotografie a postrehy? Ak áno, poďme na to!

 

Začneme zátiším. Nazval by som ho: Môj tieň a opustený baťoh utečenca. V hlave sa mi vynárajú  otázky: kde sa tu vzal, kto ho zabudol, čo si v ňom niesol? Alebo aj niečo náročnejšie: aké to musí byť nesmierne ťažké, zobrať sa zrazu zo svojho domova, vytrhnúť sa z koreňov, zbaliť to najnutnejšie a utekať v ústrety neznámemu? Bŕŕ, nechcel by som to zažiť!

 

Dám ešte jedno akože zátišie. Hmm, ako ho nazvať?! Chlieb náš každodenný? ne-Zahodíš! ne-Poskytneš! ne-Daruješ?!

 

Odhadzovanie odpadkov, zanechávanie darovaných vecí na zemi, nevďačnosť migrantov je obľúbenou témou v médiách aj vášnivých diskutérov, čo sedia doma na zadku a spoza obrazovky „opľúvajú svet“. Ale v skutočnosti je to len nepochopenie situácie, okolností, ale aj zlý uhoľ pohľadu zo strany senzácie chtivých médií. Z toho, čo som videl ja v ten deň, tak musím pochváliť celkovú organizáciu na hranici, ale aj samotných migrantov, čakal som niečo výrazne výrazne horšie. Videl som napríklad, ako sa jeden z nich ponáhľajúc do Rakúska netrafil pri odhodení do koša a vrátil sa, zdvihol zo zeme a umiestnil tam, kde to bolo treba. Porovnaj so situáciou u nás doma na sídliskách. A takých prípadov bolo viac. Nakoniec, keď máte pripravené odpadové nádoby v dostatočnom množstve a dokonca aj s arabským textom, ako je napríklad táto, tak prečo by ste robili neporiadok?!

 

Fotka ukazuje už niečo iné, ošetrenie malého migranta, ale ešte som si spomenul na zaujímavú historku od Vlada Kampfa, ktorý spomínal ako v tých začiatkoch bolo toho bordelu na hraničnom prechode veľa a samotní Sýrčania sa voči tomu ohradzovali, vysvetľovaním, že to nie my, ale Afgánci. Dokonca sa stretol so Sýrčanom, ktorý žije dlhodobo v Maďarsku, ako organizoval upratovanie, len aby sa nehovorilo, že to robia oni. Ako Berkat pomáhame aj v Afganistane, tak máme impulz na nové pole pôsobnosti :-)

 

Informácie, to je to, čo chýbalo pri zmätkoch na rôznych hraničných prechodoch. A pritom je to celkom jednoduché, viď foto. Dobre o tom hovorí dokumentaristka Jana Bučka v ďalšej Lampe, na ktorú vás dnes smerujem (uklikáte sa v tomto blogu :-) ), že často chaos a zmätky, či niečo ešte horšie, čo zažili a videli na hraničných prechodoch, vyplývalo iba z nulovej vzájomnej informovanosti.

 

 

Alebo takáto informácia o cvičných sirénach. Poviete si, no a čo je na tom?! Obyčajné sirény. Ale v kontexte ľudí, ktorí žili v mestách, kde sa ozývali iné horšie zvuky, streľba, bombardovanie a aj sirény či húkajúce sanitky, my toto príde ako ukážka skvelej práce zo strany Červeného kríža a ukážka správneho, mnou očakávaného, európskeho civilizovaného prístupu k ľuďom, ktorí utekajú pred zlom.

 

Už toho bolo asi vcelku dosť , čo sme si pozreli. Pomaličky končíme. Dáme posledné tri, snáď trošku optimistické fotky. Prvá mi príde symbolická v takomto zmysle: Ja na nej vidím budúcnosť, nádej. Symbolické spoločné vykročenie jednej z mnohých rodín migrantov v ústrety snáď lepšej budúcnosti. Držím nám všetkým spoločne palce!

 

Druhá je tiež viac ako symbolická. Vyjadruje stret dvoch svetov: usmiaty vojak rakúskej armády a oproti nemu Alibaba, ako ho pomenovali pri prvom stretnutí jeho spolupútnici. A taký pohľad plný nádeje a dôvery v očiach mladej dievčiny. Mimochodom Alibaba hneď po príchode k vojakovi mu podal ruku a potom si podali ruky aj vojak s dievčatkom, takže celkom dobrý a správny začiatok komunikácie, či nie?

 

A táto záverečná, chlapec so svojím plyšovým psíkom. Neviem, či ho vezie až z domova, či ho dostal cestou, ale dôležité je, že ho má so sebou a že má okolo seba svojich starších bratov alebo kamarátov. Tak vitajte v Európe, snáď to spoločne zvládneme a dobre to dopadne!

 

p.s. sorry, neodpustím si úplne na záver ešte link. Toto je jeden z najlepších rozhovorov na tému utečenecká kríza, aký som čítal. Veľmi ma zaujal a odporúčam si ho prečítať, zároveň zakúpením Nota Bene pomôžete dobrej veci. A moji kamaráti, vďaka ktorým vznikli tieto „utečenecké“ blogy, Janka Čavojská a Vladimír Kampf z o.z. Danubestory,  tam majú perfektné fotky aj články.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?