Premiéra dokumentu Anton Srholec - záver zvláštneho dňa.

Autor: Ivan Sýkora | 17.10.2015 o 12:12 | Karma článku: 8,03 | Prečítané:  1895x

"Toho 17.3. budem u Vás a zariadim sa podľa Vášho plánu. Napíšte mi, kedy ide z Bratislavy prvý vlak a kedy odchádza posledný. Tak budem cestovať a medzi tým I am at your disposal. Antonio." Asi tušíte, kto je autorom týchto slov.

Uhádli ste, páter Anton Srholec! Slová z úvodu napísal, keď prijal pozvanie byť hosťom festivalu JEDEN SVET u nás v Prievidzi v marci 2011. Vzácny človek! Zostali sme v kontakte, občasnom, ale pre mňa osobne dôležitom. A nakoniec páter vlakom necestoval.

Priviezol a odviezol ho kamarát Vlado Kampf. Dodnes spomína ako sa v aute výborne porozprávali, nasmiali a páter za neho zatiahol cestou domov aj pokutu za prekročenú rýchlosť. Inak Vlado ho volá odvtedy kardinál, lebo aj o tom páter cestou žartoval...
Celkom to zapadá do scény s klobúkom vo filme, ale to predbieham. Čím začať?! Pekne po poriadku alebo in media res?!

Vhupnime do toho naplno: 6.októbra o 19tej sa uskutočnila v kine Lumiére premiéra dokumentu Aleny Čermákovej s jednoduchým názvom ANTON SRHOLEC. Mal som šťastie byť pri tom a tak som si spolu s ostatnými zúčastnenými vypočul nasledovný odkaz "(ne)obyčajného človeka"

Video spracoval kto iný ako spomínaný kamarát Vlado z Danubestory. Pozdrav nahrala pani režisérka v predvečer premiéry, keď nečakane zastihla pátra Antónia doma: "Haló, Alenka, vitaj! Pýtala som sa, či predsa len nechce ešte niečo povedať a keďže som nemala nič so sebou, nahrali sme to na iPhone. Odišla som do vedľajšej izby, nech v súkromí povie, čo chce. Plakal, bolo mu ľúto, že nemôže prísť." Prečítajte si inšpirujúci rozhovor so ženou, vďaka ktorej vznikol vzácny dokument!

Ale nakoniec páter António tam bol s nami. Nevymýšľam si. Veď hovoril o tom aj pán prezident, tu hľa:

A teraz už trochu po poriadku. Dostal som od Mária Homolku takúto pozvánku, veľmi si to vážim!

Premiéra dokumentu Aleny Čermákovej o pátrovi Antóniovi sa stala mimoriadnym osobným zážitkom. Anton Srholec patrí medzi tých vzácnych ľudí, ktorí sú dôležitou súčasťou môjho života a zosobňuje hodnoty, ktoré sú pre mňa vzácne. Výstižne to ma napísané pani režisérka na svojom webe: V našom tak trochu skazenom, popletenom, rýchlom a plytkom svete chudobnom na nespochybniteľné osobnosti je Anton Srholec pre mnohých ľudí čosi ako Polárka pre starých moreplavcov – ukazuje smer na ceste životom, ktorú sám považuje za dôležitejšiu než to, čo sme dosiahli, získali, zarobili... viac tu

Mário mi k pozvánke pridal ešte radu, že Urcite treba prist skor, pretoze to vyzera na problem s miestami. Vacsina sa bude chciet dostat do hlavnej kinosaly, ktora ale bude z velkej casti rezervovana pre ludi z Antoniovej rodnej Skalice (rodina, priatelia, saleziani...vraj 130 ludi...autobusy organizuju!)“. Myslím, že to dopadlo dobre, záujem bol veľký. Ja som sa náhodou ocitol v spomínanej hlavnej sále, vďaka čomu vznikol tento článok. Proste tu bola takáto fronta divákov, tak som sa do nej postavil :-)

 

Čakanie v rade nám svojím veselým šibalským pohľadom spestril náš „hlavný hrdina“ z vydareného filmového plagátu. Celkom to pátrovi Antóniovi vedľa Meryl Streep sluší.....
Trochu horšie dopadlo umiestnenie banneru vo foyer kina, ako sa môžete presvedčiť v úvode video reportáži týždňa z premiéry. Ale nakoniec kto ho vie. Možno by umiestnenie vedľa banneru s ladnými krivkami nahej dámy z filmu mladosť, pátra Antónia potešilo...on má vycibrený zmysel pre humor!

 

Podarilo sa, už sedíme v sále. Je plno. Nakoniec som v prvej rade, tá bola free. Zrazu počujem za sebou známy hlas. Srdce mi zaplesalo. Nechcel som sa otáčať, tak som ako agent fotil naslepo a na fotke zachytil ďalšieho vzácneho človeka - Róberta Bezáka. Ako vidíte z jeho pohľadu, ten bol pozorný a všimol si, že fotím :-)  ... a tak sa mi prihovoril, pozdravili sme sa a prehodili pár slov. Je až neuveriteľné, ako statočne nesie svoj osud a čo z neho vyžaruje navonok. Osobne živím v sebe nádej v lepšiu budúcnosť Slovenska a jej súčasťou musí byť isto aj jeho návrat tam, kde patrí a na čo je predurčený.

 

K takejto významnej celospoločenskej udalosti patria aj média. Tentokrát ich bolo výrazne viac, asi aj preto, že sa očakával príchod prezidenta. Mal som také avízo od Mária, ktorý žiaľ ochorel a zostal doma v posteli. Očakávania sa naplnili, v sále boli nielen média, ale logicky aj ochrankári. A tých pár minút čakania navyše si náš prezident za svoje celkové pôsobenie určite zaslúži. Ako trefne podotkol vo svojom príhovore jeden z producentov filmu Dávid Čorba: „sme radi, že na premiére dokumentu o Antonovi Srholcovi je prvý nekomunistický prezident“. Veru hej! Takého Gašparoviča si tam neviem predstaviť, to by bolo úplne nezlučiteľné spojenie!

Kým pozornosť médií aj divákov pútal príchod prezidenta, ja som si všimol toto srdiečko. Pre mňa novinka, ale ako ste mohli počuť v  reportáži .týždňa, pekne nazvanej Muž, ktorý spája nebo a zem, takéto srdiečko, obohnané ostnatým drôtom, je asi typické pre Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, ktorej predseda Peter Kurhajec ho daroval "na posmelenie" Antonovi Srholcovi, inak členovi spoločnosti. Ocenenie prevzal jeho brat Michal Srholec (je vidieť na fotke s Róbertom Bezákom, sedí vedľa prázdneho miesta pre pána prezidenta) so slovami: "Celý život bol pre mňa vzorom. Želám úspech vytvorenému dielu a všetkým ľuďom, ktorí dobre zmýšľajú a myslia na druhých, myslia na lásku a spravodlivosť." Tu som si pomohol citáciou z webu, článkov reagujúcich na premiéru filmu bolo celkovo veľa. Zaujala ma aj „smelá“ kritika filmu od Miloša Krekoviča v dennikuN.   Tak to býva v živote, čo niekoho zaujme, to iný kritizuje. Prekvapilo ma, že autor označil zábery z väznice za klišé. Mňa scéna z Leopoldova veľmi upútala, bola skvelá. Viď foto v spomínanej recenzii, kde páter António s úsmevom ukazuje, ako v cele cvičil a aká bola široká či skôr úzka.

A to sú oni, Alena a Ivan Čermákovi, tvorcovia filmu (vľavo). V podstate som ich odfotil trochu náhodou, resp. zaostrené je na  vyššie spomínaného pána Kurhajca, ktorý odovzdal malé srdiečka aj obom manželom. Tieto okamihy som už nezachytil, nakoľko som v ten deň natáčal a veľa fotil v Rakúsku, viď blogy o zvláštnom dni a migrantoch a nemal som už miesto. Niečo je zachytené v spomínanej reportáži Eugena Kordu. Pre mňa osobne je veľká škoda, že nezverejnil, ak zachytil, príhovor „pani Alenky“, ako režisérku filmu oslovuje páter António. Už dávno som nepočul takú úprimnú reč na oficiálnom podujatí, bola to veľmi silná chvíľa, kedy sa modlila za uzdravenie pátra Antónia. Zborové amen a mohutný potlesk toho boli dôkazom.

Končíme. Toto je už záber mimo spomínanej premiéry, ale mne sa sem hodí. Vyjadruje tu radosť zo života, ktorú vyžaruje páter António. So svojím typickým úsmevom takto pózoval nášmu fotografovi v šatni pre účinkujúcich, počas svojej druhej návštevy u nás v Prievidzi v roku 2013.

 

Na predchádzajúcej fotografii ste videli ako vznikol tento skvelý portrét Antona Srholca od nášho festivalového fotografa Karola Urbana. Mám z neho veľkú radosť. Fotenie sa uskutočnilo, keď k nám zavítal páter António spolu s Ferkom Neupauerom, pri príležitosti osláv Novembra 89. Jednoduché video od Júliusa Eckharda so záznamom diskusie si môžete pozrieť na tomto odkaze. Anton Srholec ma pobavil hneď na úvod, keď povedal, že "čo už on nám môže povedať, keď ste tu mali Hríba či Bezáka..."

Všetci dobre vieme, že páter António má čo povedať a že jeho "odkaz" je trvalou súčasťou našich životov. Som rád, že som mal tu česť byť na okamih „súčasťou histórie“. Som hlboko presvedčený, že  tento film a najmä jeho posolstvo, nás všetkých presiahne a stane sa súčasťou našej budúcej histórie. Tento príbeh o (ne)obyčajnom človeku má úžasný dar pre vnímavých - robí  nás lepšími! Ja som s takýmto pocitom a záväzkom z kina Lumiére odchádzal.

Videami sme začínali, videom skončíme. Pozrite si upútavku k filmu a bežte do kina! Film a predovšetkým Anton Srholec, ale aj vy sami, si to zaslúžite!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?