Hlava na hlave v hľadisku a hlava vedľa hlavy na pódiu. Odhady hovoria o pätnásťtisíc divákoch a účinkujúcich bolo tiež dosť :-). Na pravé poludnie v sobotu na hlavnom Bažant stage už druhý krát (toto je záber z 19.júla 2008) vystúpil Orchester Slovenského národného divadla. Vlani sprevádzali kráľovský zbor Royal Choral Society z Londýna a to je pohľad na cca dve tretiny z nich. Inak sedemdesiatčlenné londýnske teleso sa na trenčianskom letisku predstaví aj tento rok, keď vystúpi na záver štvrtkového programu tiež o dvanástej, ale v noci.
Aj pri koncerte vážnej hudby môže byť veselo, obzvlášť keď sa objavíte na veľkej celoplošnej obrazovke. Ale v pohode boli aj účinkujúci a to bolo nielen vidieť, ale aj cítiť.
Z webu SND som opísal, lebo inak by som to nevedel: V programe zaznela predohra k Verdiho opere Nabucco so slávnostným zborom Židov, Sergej Prokofiev Rómeo a Júlia, zbor Cigánov z Verdiho Trubadúra, slávna barkarola z Offenbachových Hoffmanových poviedok a iné skladby pod taktovkou dirigenta Olivera Dohnányiho. A práve do jeho šťastnej a spokojnej tváre sa pozeráte. To už je časť koncertu za nami a po každej skladbe z vyššie uvedených zaznieva čoraz mohutnejší potlesk.
V hľadisku boli malí aj veľkí, mladí aj starší. Jedna z veľkých výhod Pohody je aj skvelá možnosť počuť, vidieť zmes rôznych žánrov. Určite si v bežnom živote len tak nezájdem na koncert vážnej hudby, ale tu na festivale si ich už nenechám ujsť. Briti z Royal Choral Society budú tento rok „v akcii" spolu so Zborom sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach a už teraz mám z toho jemné mrazenie na chrbte.
Ale späť ku koncertu, ktorý nám už krásne zimomriavky priniesol. Potlesk plného hľadiska (viď obrazovka) mohutnel po každej odohratej skladbe, ruky išli nad hlavu, fakt to bol veľkolepý zážitok.
Čo tu zrazu pletiem takýto záber? Nebodaj chcem nenápadne vpašovať reklamu na nejaké koktaily záberom na auto. Nie. Určite nie. Pozorný čitateľ si na fotke už našiel s vysielačkou v ruke Michala Kaščáka (pre neznalcov: ten v červenom na úrovni šoférovho predného okienka). Riaditeľ festivalu dokázal nielen uviesť tento slávnostný koncert, ale aj počas neho zasahovať, keď nedisciplinovaný vodič sa začal predierať plným davom divákov. A stavím sa, že Mišo teraz volá na bránu, ako je možné, že ho pustili uprostred koncertu do areálu. Proste šéf, ako sa patrí.
Pred chvíľou zásah na bicykli v hľadisku, teraz už na pódiu. Michal neprišiel oznámiť Oliverovi, že už mu doviezli nápoje na občerstvenie, čo by sa vzhľadom na jeho spotenú tvár aj hodilo. Obaja sa rozprávajú čo s tým urobia, lebo hľadisko si žiada prídavky a celý program treba zladiť. Ten úspech bol fakt obrovský.
O opäť citát z tlačovej správy SND ktorý potvrdzuje už povedané: Koncert, ktorý bol pre mnohých vyvrcholením dvanásteho ročníka festivalu Bažant Pohoda, ukončil krásny prídavok v podaní londýnskeho zboru pod patronátom kráľovnej Alžbety II. - slávnostná slovenská skladba Eugena Suchoňa Aká si mi krásna. A práve táto skladba zaznieva v tomto okamihu z pódia a ja mám slzy v očiach. A verím, že v tom krásnom okamihu, nie som sám. Škoda, že ten nádherný pocit hrdosti a vzťahu k svojej domovine, nám v každodennom živote kradnú a ničia naši politici na čele so zlodejským žilinským junákom.
Michala Kaščáka mám rád. Vážim si ho. Nielen za festival Pohoda. A nielen kvôli hudbe Bez ladu a skladu, čo bol na tú dobu (=socík) ozaj silný počin. Inak ešte mám doma aj ich LP - vinylovú platňu! Miša si cením preto, že uznáva hodnoty, ktoré sú mi blízke, že má otvorené názory, ktoré naša ubolená doba potrebuje. Napríklad výborný rozhovor má aj tu. Ale už dlhodobo kvalitne píše svoje pravidelné stĺpčeky v podobne otvorenom duchu aj v .týždni. Takže toľko asi moja pocta Michalovi, ktorý prekvapil aj počas tohto úžasného koncertu. A priniesol nám ešte jeden zážitok.
Totiž už počas koncertu som si všimol na pravej strane pódia „za oponou" takýto okamih. Netušil som, čo sa bude diať, ale neviem prečo ma už vtedy napadlo, že to sú všetci organizátori festivalu spolu, ruky na pleciach a počúvajú tú hudobnú krásu spolu s nami.
A naozaj tomu tak bolo. O chvíľu Michal okrem predchádzajúceho poďakovania spevákom a hudobníkom pozval na pódium svoj „team" a bolo to veľmi silné! Ozaj krásny okamih! Vzájomná spriaznenosť rôznorodých duší v hľadisku a na pódiu, kde trošku váhajúc nakoniec prišli tí, ktorí pre nás festival Pohoda robia. Ďakovný potlesk nemal konca. Patril nielen organizátorom, ale aj skvelému orchestru SND a britskému Royal Choral Society, na ktorých slovenčinu v Suchoňovej 'Aká sa mi krásna' nezabudnem do smrti. Nejaké útržky z koncertu nakoniec nájdete aj na Youtube, ale to je už len slabý odvar. Treba prísť a zažiť na vlastnej koži. To zatrasenie svojím vnútrom potrebujeme občas každý. Teším sa na ďalší ročník Pohody, je fakt skvelá. Michal a spol. ďakujem!
