reklama

Tri stretnutia s Mišom Kaščákom

Vonku padajú prúdy vody, je nedeľa doobeda a obloha plače. Vo vnútri plačem aj ja, účastník festivalu Pohoda 2009, ktorý to prežil. V duchu Ernestovho Komu zvonia do hrobu cítim, akoby pod tým stanom zostal aj kúsok zo mňa. Strašne zmiešané pocity z prekrásnych troch sobotných koncertov prehlušuje smútok nad hroznou tragédiou. Hovoril som si, že na čo niečo písať, či robiť nejakú fotoreportáž, ale diskusie na webe festivalu aj sme.sk ma presviedčajú, že to je potrebné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (141)
Michal Kaščák - telefonujúci a rozdávajúci s úsmevom pozvánky na skvelý koncert
Michal Kaščák - telefonujúci a rozdávajúci s úsmevom pozvánky na skvelý koncert 

Sobota, takmer pravé poludnie. Je dusno, slnko pripeká. Blížime sa na Bažant stage, keď zrazu oproti nám prichádza známa tvár v červenom tričku. Osobne Mišo Kaščák nám rozdáva letáky s programom vystúpenia na ktoré mierime. Som zaskočený, uznajte, nie je zvykom, aby toto robil riaditeľ. Mrzí ma, že som mu aspoň nepovedal pár slov o výbornom festivale a nepodal ruku. Aspoň sme so synom poďakovali. Ešte chvíľu nad tým premýšľam, že možno autogram som si mohol vypýtať :-). Ale bol som zaskočený.

Ten spoločný koncert Orchestra SND a Orchestra Maďarskej štátnej opery nemal chybu a opäť sa potvrdila geniálnosť takejto dramaturgie, ktorá na festival Pohoda prináša vážnu hudbu. Zimomriavky behali miestami po celom tele a to je spoľahlivý indikátor kvality a hĺbky zážitku. A som presvedčený, že podobný pocit mali aj samotní účinkujúci, určite boli z tej diváckej odozvy prekvapení a dojatí. Michal koncert uvádzal a isto aj on cítili mimoriadnosť chvíle, aj preto „dovolil" zopakovať „hudobný kus", pri ktorom sa sympatický dirigent Martin Leginus nechal strhnúť a dirigoval nielen hudobníkov, ale aj divákov a ich potlesk. Škoda opisovať, treba prežiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhé stretnutie s Michalom bolo opäť na hlavnom pódiu, kedy „sekol" spolu s manažérom stage koncert Živých kvetov, ktoré mám ozaj rád a na ktorý som sa veľmi tešil Až tak sa koncert nevydaril, rušivo pôsobili úvodné technické problémy, ktoré ma osobne na dlho rozladili a nahnevali, ale aj pobehujúci zvukári, či lezúci horolezci po konštrukcii stage počas koncertu. A svojím spôsobom to na záver dorazil Michal sám, keď vysvetlil, prečo koncert musí končiť, lebo sa očakáva silná búrka medzi 16-18hod spojená s vetrom a dažďom. Dokonca odporučil rodičom s malými deťmi odísť domov, čo som vtedy ešte nechápal a prekvapilo ma to. Mišo jasne povedal, že treba počúvať pokyny organizátorov a v prípade potreby opustiť festival, rovnako upozornil na nebezpečenstvo ukrývania sa pod konštrukcie a možno trošku smiešne pôsobila aj rada, aby sme obmedzili počas búrky telefonovanie. Podotýkam, že bolo krátko po 15,00hod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja manželka, ktorá celý týždeň ohlasovala zlú predpoveď na sobotu, už v tom čase kráčala v silnom vetre prezliecť sa do auta a pre pláštenky. Výrazne sa ochladilo. My sme sa presunuli do ČSOB arény, kde za zhoršeného počasia zúrilo „horiace peklo". A fakt to bol vynikajúci „odvaz", skupina The Burning Hell naplnila Kaščákove odporúčanie, ba výrazne ich prekročila. Dokonca aj ja starý cap som sa odviazal a po dvoch troch piesňach som už nielen tlieskal, ale aj skákal a bláznivo tancoval. Nielen preto, že mi v tričku a kraťasoch bola zima. Je pravda, že pódium už bolo „zbalené", dokonca počas koncertu presunuli zaň kamión na jeho ochranu a ešte lepšie dodatočne kotvili konštrukciu. Moderátor Kušnierik aj manager stage síce boli na pódiu a asi aj chceli koncert ukončiť, ale ten prúd energie, čo valili na nás sympatickí Kanaďania, sa ozaj nedal zastaviť. Keď silnejúci vietor už otvoril aj zadnú stenu, len tak tak stihli dohrať prídavok navyše. Je niečo po 16tej a padáme preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zahalení v pláštenkách rýchlo kráčame smerom k autu, ozaj zlovestná čierňava sa blížila a davy prúdili hore dole. Garnier sála bola narvaná do maxima, aj ten ich honosný stan, či kopula. Trošku som sa čudoval tým ľuďom, ale vravel som si, asi nemajú radi dážď, nakoniec kto vie, kde by sme hľadali útočisko my, keby sme nemali auto. Na kraji betónovej plochy sme stretli Michala Kaščáka na biku do tretice. Jeho výraz tváre hovoril za všetko. Dokonca spätne sme to počas dlhého čakania na odchod v aute rozoberali, či práve vtedy nedostával do vysielačky info o tom, že padol O2 stan. Ale nech to už bolo akokoľvek, bolo jasné, že je zle! Fakt mi ho bolo ľúto a následne po oznámení tragédie, ešte viac. Aj keď ho osobne nepoznám, verím, že Mišo je podobného cítenia a vnímania sveta ako ja, takže to musí mať ľudsky veľmi, veľmi ťažké! ROZHODNE ALE MIŠO NESMIEŠ NIČ VZDAŤ! Aj keď tá rana je čerstvá a dlho sa bude hojiť, festival POHODA musí pokračovať!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vidím na webe klasické rozdelenie na dva tábory, ale práve pozitívnych reakcií sa mi javí viac a väčšinou aj správne argumentujúcich. Našťastie v O2 aréne som nebol, ale kto vie, keby tam hrali The Burning Hell, či by som tam nešiel. Prežil som na vlastnej koži ten zmätok, keď ešte o nič nešlo, keď sme sa schovávali len pred búrkou a dažďom. A keďže ozaj nikto nemyslel na to najhoršie, som presvedčený, že či už by bol koncert v O2 stane prerušený alebo nie, aj tak by bol plný ľudí. Jedine škoda, že sa nestihli dať dole tie bočné plachty, prípadne zaparkovať tam napríklad kamióny zvukárov rovnako ako tomu bolo aj zboku Tesco stage. Žiaľ ten stan schytal plný nápor vetra z celej betónovej „runway", ale príroda si nevyberá.

Nešťastie a smrť je súčasťou života, musíme sa s tým zmieriť. A možno budúci rok budem aj ja sám ako človek obozretnejší, keď sa ocitnem v takomto veľkom festivalovom dave. Spätne si človek uvedomí, že aj my v otvorenej ČSOB aréne by sme boli pokojne zostali skákať, počúvať a nasávať energiu z Kanady, keby kapela ešte mohla technicky hrať. Napriek tomu, že vonku začínala mela. Ale nás bolo len pár desiatok a nad hlavami sme mali len nebo. Hroziace, tmavé, mokré nebo. A miesto železných konštrukcií na nás padali len kvapky vody. Našťastie. Dovidenia na Pohode 2010!

p.s. svoje úsilie na martinskom amatérskom triatlone najbližiu sobotu venujem obetiam tohtoročnej Pohody a verím, že kúsoček pozitívnej energie dorazí aj k tým, čo bojujú o svoj život a že rozsah tragédie sa už nebude zväčšovať

Ivan Sýkora

Ivan Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  144
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mierne unavený, ale vcelku optimistický päťdesiatnik (už?!), ktorý má rád prírodu, šport, čokoládu-najnovšie aj power kávu, modrú farbu a číslo 4 a riadi sa životným krédom "Rozhodujúci je človek". A ktorý si kladie otázku ži-jem(e) zdravo? Zoznam autorových rubrík:  ži-jeme zdravoBerkat - pomocfotoreportážcesty/necestyvýplody strapatej hlavyo behu a inom športovaníPozorovania a minipríbehyrozhovorystarinky

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu