Skutočne je najvyšší čas dať jasne najavo nesúhlas s touto vládnou koalíciou, s jej prístupom k výkonu verejnej správy, ktorá sa jednoznačne zmenila na totálna rabovačku trojice Fico, Slota, Mečiar, porovnateľnú s obdobím, keď tu vládol posledne menovaný. Je hrozné a nepochopiteľné sledovať ako národ žerie všetky tie kauzy a svinstvá. Mňa nevzrušujú smerácke preferencie, mňa trápi tá zvyšná mlčiaca väčšina. Áno, je mi ľúto práve voličov SMERu, ktorých ten hnusný demagóg oslepil, lebo práve ľudia s nižším vzdelaním a príjmami, ako aj dôchodcovia si „odskáču" Ficove pôsobenie najviac. Strašne ma škrie, že práve oni sa dali obalamutiť krásnymi sľubmi a plnými ústami prázdnych slov, ktoré boli zabalené do pozlátok s označením: sociálne a sociálny..blablabla. Opak je pravdou a to ma bolí. Školstvo, vzdelanie, zdravotníctvo idú dole vodou. Kultúra, šport a najmä obecné spoločenské a ľudské hodnoty chátrajú, atmosféra v štáte hustne. V čase „krízy" Počiatek „šantí" nad verejnými financiami, primitívny a vulgárny Slota a jeho SNS nám rozkráda to „svoje" rovno pred očami, Harabín devastuje súdnictvo atď. atď. A čo my? My všetci mlčíme. Aj nás, nevoličov súčasnej koalície sa ale ten marazmus, ktorý tu vládne, dotýka. Aj nás zasiahne zhoršujúca sa celková atmosféra v spoločnosti. Je na čase sa spamätať a niečo seriózne robiť. To platí aj pre opozíciu a moju obľúbenú stranu OKS. Prebuďme sa!
Osobitne sa zastavím u ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorého pôsobenie na Balkáne si cením. Dokonca som mal tú česť si s ním v Belehrade podať ruku, keď prijal našu „misiu rozvojovej pomoci". Rovnako dobre mi padli jeho slová, ktoré zazneli z obrazovky pri udelení ceny Človeka v ohrození v rámci otvárania festivalu Jeden svet v Bratislave. Ale vstupom do tejto vlády ma prekvapil. A to, že nakoniec aj jemu „šibne" a bude sa spolu podieľať na škandále okolo príchodu maďarského prezidenta na Slovensko, ma ľudsky hlboko sklamalo. Jeho obhajujúce tvrdenie, že ani Srbsko a Rumunsko mu nedovolili prelety nad ich územiami pri podobných príležitostiach a len ho pustili autom, mi príde smiešne, lebo práve do týchto dvoch krajín onehdá smerovala naša pomoc a nebolo to až tak dávno. Zdá sa, že „balkán" zavítal na Slovensko už skôr. Žiaľ už dávno, toto tu nie je normálne Slovensko. Dá sa povedať, že Kocúrkovo je šuviks oproti tomu, čo sa u nás deje. Lebo ak už sa v spoločnosti roztratili hodnoty novembra 89 do „osamotených skupín" a na festival Pohoda J, tak dobre, s tým sa dá relatívne žiť.
Ale ak šibe politikom, z ktorých väčšina sa podieľala v socialistickej minulosti na ešte horšom komunistickom „řádení" a teraz nás klamú opäť, tak sa nad tým treba zamyslieť. A nielen to, treba aj konať. Lebo keď šibe im, nemusí preto šibať aj nám. Je na čase vrátiť Slovensko do normálnych koľají, ktoré ho nasmerujú k budovaniu občianskej spoločnosti, ktorá bude vytvárať podmienky na normálny, slušný a spokojný život. Jeho garanciou predsa nemôžu iba byť plné nákupné košíky v hypermarketoch. Alebo nám táto nálada „alá Titanic" pri páde na dno vyhovuje?
p.s. Tento text uzrel svetlo „displeja" oveľa skôr. Politické blogy majú svoje špecifikum a v diskusiách k nim sa väčšinou vyplavuje veľa zlého. Až vynikajúci Hríbov editorial z posledného .týždňa, ma presvedčil, aby som aj tento svoj zavesil na web. Môj sa so Števovým nedá porovnať :-), ale jedno majú spoločné. Za všetko hovorí názov toho lepšieho: Maďari, prepáčte
