Nemám na mysli biblickú postavu, ktorá by x tisíc rokov dopredu predpovedala postup nášho mužstva na domácom svetovom šampionáte, ale Martina Mojžiša, ktorý spolu so Števom Hríbom v .týždni zverejňujú svoje dojmy z MS 2011. Kedysi dávno mi ich fanúšikovstvo bolo smiešne, najmä preto, že som ich nevnímal ako športových novinárov a trošku to preháňali s náklonnosťou k belasým. Inak na to máme iného odborníka, viď tu.
Ale postupne som si zvykol, lebo obaja začali prinášať komplexnejší pohľad na šport a to mi vyhovovalo. Dokonca tlačená príloha, ktorú vydal .týždeň k MS je skvelá, krásne ukazuje pohľad na generáciu našich zlatých chlapcov. Áno, správne! Táto generácia je zlatá a to jej nikto nezoberie. To čo dosiahli Demitra a spol. nemôže zatieniť ani prípadný neúspech, ktorý sa rysuje. Ale pozor! Dnes si sadne na hokejky našich hráčov šťastena a verím, že vyhrajú. A tiež že porazia aj ďalších severanov a rusáci ovčáci porazia Fínov . A sme tam!
Nuž a potom sa traste! Či to bude javorový list alebo tri korunky, v prípade, že postúpime do štvrťfinále, tak zvalcujeme každého súpera z Košíc, ozaj to bude jedno, ktorý nám prischne. To semifinále už nevidí moja domáca „korytnačka" tak jednoznačne, ale bol by v tom ozaj čert, keby sme nedokázali prepísať históriu. A potom nastane vytúžené finále a Slováci prepíšu históriu. Ako prvá usporiadateľská krajina získajú titul na majstrovstvách sveta! Nechcem vidieť, čo sa bude diať tú noc v nedeľu 15. mája potom, čo „tichý zabiják" Miro Šatan dá v predĺžení zlatý gól. Neviem aké sú právomoci prezidenta, ale verím, že náš najväčší fanúšik vyhlási v pondelok 16.mája štátny sviatok a bude voľno! Oslávi to celá republika, fanúšik nefanúšik, to ste ešte nezažili!
Dobre sa to číta, nie? Že trepem? Je to možné. Možno nás hokejovo lepšie Suomi ukorčuľuje. Možno smoliarovi Halákovi vypadne opäť puk do bránky (aj keď osobne si myslím, že by mal ísť do brány na tento zápas Lašák, pozná fínsky hokej!), možno opäť prehráme o gól! Nevadí. Nezúfať, nefrflať! Je to šport, dvaja súperi a vyhrať môže len jeden. Ako povedal už spomínaný Jaro Halák v inom rozhovore na začiatku MS, keď prehráme, život ide ďalej. A v ňom je príležitosť pre každého z nás, pracovať na sebe, zvyšovať svoju kvalitu a dosiahnuť takú úroveň ako dosiahli títo páni hokejisti.
V tom má Števo Hríb pravdu, keď vo svojom editoriale píše: „Ide o svetovú kvalitu, ktorú hráči tohto tímu dosiahli vlastným úsilím, bez známostí a podvodov a skratiek. Týmto príkladom urobili pre Slovensko viac, než akákoľvek medaila." A tak vás prosím, milí fanúšikovia, v prípade prehry, skôr ako začnete nadávať, skôr ako roztrháte svoje dresy, vlajky a ponožky na spätných zrkadlách zamyslite sa, nad sebou samým. Až potom hoďte kameňom!
Verím, že vyhráme nad Fínmi, ozaj by sme si to zaslúžili. Hráči aj my diváci. A keď nie, máme tu ešte Zdena Cháru. Predstavte si, ako jeho Boston vyhrá Stanley Cup. A práve on - kapitán zdvihne ako prvý ten pohár nad hlavu. A pre nás, starých Čechoslovákov tu zostanú ešte v hre bratia Češi. Lebo ja som držal palce hokejistom, keď ešte Jardo Jágr bol „náš". A na to sa nezabúda! Takže poďme na to!
Slovenskóóó! Slovenskóóó!
a prípadne:
Kto neskáče, není Čech, HOP HOP HOP!
