reklama

Rozhovor s Mariánom Geišbergom...

V piatok bol v prievidzskom diwadle v lesoparku opäť kwalitný koncert, koncert herca-neherca Mariána Geišberga. Prinášame vám s ním príjemný rozhovor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V jednom americkom filme s Denzelom Washingtonom zaznelo „prvých 24hodín“ je rozhodujúcich, najdôležitejších... Dokonca aj príručky odobrom zapamätaní zdôrazňujú, že prvých 24 hodín sa najviac pamätá. Atak je to aj s pocitom, nápadom, mojimi myšlienkami bezprostredne pokoncerte. A tak tesne pred spaním si robím prvé poznámky a po necelýchpiatich hodinách spánku sa prebúdzam a nad ránom sadám za klávesnicu,aby som využil výhodu prvých 12tich hodín... Bez znalostí z internetu(schválne skúste si vygooglovať meno MARIÁN GEIŠBERG, je tam toho dosť,dodatočne som to urobil aj ja, ale už som sa nedal tými informáciamiovplyvniť), ale s dôverou, že si ako takmer rovesníci budeme rozumieť,navyše vyzbrojený na úvod spomínanou výhodou čerstvej energie zkoncertu, s istotou pocitu blízkosti a rovnakej krvnej skupiny, ktorýsom dlhodobo získaval počúvaním jeho piesní, som vychrlil do emailpriestoru tieto otázky v nádeji, že späť prídu aj odpovede. A prišli!:-)

Marián, dovoľ mi na úvod takú jednu malú špekuláciu s tvojímpriezviskom Geišberg. Po jeho rozdelení a pri čiastočnej znalostinemčiny, kde berg znamená vrch, kopec, hora ma napadá otázka, čoznamená Geiš alebo či si skúmal pôvod svojho mena?
To je skomolené meno. Otec si ho zmenil, aby sa vyhol nemeckémubrannému zákonu a nemusel na východný front. Prijal aj slovenské štátneobčianstvo a na znak svojho naozajstného úmyslu si zmenil ajpriezvisko. Geis, ale videl som aj Geiss ba i s ostrým s.

Koncertovanie, pesničkárstvo, hudba
Podnetom na náš rozhovor bol koncert v prievidzskom diwadle, ako sa ti u nás hralo?
Pekný priestor. Ľudia z Prievidze sa tam naučia chodiť. Aj náspočúvali a preto sa hralo výborne. To sú tri zložky , ktoré saovplyvňujú a podmieňujú.

Hranie prebiehalo v prostredí „bufetu pri kolkárni“, kde saroznášali nápoje, tí menej tolerantní fajčili, občas sa aj rozprávali,neruší vás to pri hraní, nevadí ti to?
Nerád hrám pri obsluhe. Plíhal dokonca odmieta. Ale súvisí to sozaplatením umelca. Niekedy to bez tržby nejde. Tu to však nevadilo.Boli tolerantní.

Hrali ste v zložení ty (spev, gitara, ústna harmonika), tvoj synMartin (gitara, spev, fujara) a Patrik Pačes (perkusie, zvončeky), jeto vaše stále zloženie a ako často hrávate?
Občas. Hráva s nami aj Ondrík Kovaľ na base a Maťko Wittgrúber naorgan. Rozumejú si hlavne mladí, ja začínam byť do počtu. Oni spolucvičia, ja toľko času nemám a tak sa prehlbuje muzikantská priepasťmedzi nami.

Si profesionálny herec, takže texty naspamäť ti asi nerobiaproblém, ale aj tak bola pre mňa obdivuhodné, ako si odohral bezjediného zaváhania všetky aj staršie piesne, máš výbornú pamäť alebo jeto tým, že si vo väčšine prípadov ich autorom?
Hruška predtým ako umrie ešte raz zarodí. Tak je to aj s mojoupamäťou. Treba ju stále pokúšať, tak sa trénuje. Aj keď som autoromtextov, často si vymýšľam. Tento koncert bola výnimka, vždy sa nedarí.

Nech to je už akokoľvek, klobúk dole pred tvojím výkonom vpiesni Bacardi, čo je zhudobnená báseň od Jána Smreka a vo svojomrepertoári máš ja jeden kúsok od Ladislava Novomeského (naša generácia,čo vyrastala na socialistickom ČŠM = čítaní študujúcej mládeže ichpozná dobre, ktovie ako sú na tom súčasní študenti v čase internetu a včase, keď sa básne čítajú veľmi málo), mne sa páči aj to, ako máš nabooklete svojho druhého CD v prípade ich dvoch básní uvedené v zátvorke„text básne čiastočne zmenený interpretom“. Ako vznikajú takéto„piesňobásne“, čím ťa oslovili?
Mal som vtedy osemnásť, dosť zle som sa ju naučil a ten dodatok tamvrazil vydavateľ pred prípadnými námietkami potomstva autora.
A čo sa týka tej internetovej mládeže. Vidím to tak, že to bolovždy, aj pred internetom, že niekto čítal, niekto písal a niekto nič.Vnútorná vybavenosť sa to volá.

Ako vnímaš svoje vlastné texty, sú to pesničky, texty alebo básne?
Niekedy sa vystatujem, že sú to básne, ktoré som zhudobnil, keďchcem vyzerať ako spisovateľ. Keď chcem vyzerať ako muzikant, hovorím,že som napísal nový text. Najbližšie je asi, že je to výron jedinca,ktorý si nevie poradiť s okolím.

Čo je tvojím impulzom na vznik piesne, ako tvoríš?
Frustrácia, očarenie, zlosť, prekotná radosť, zväčša unáhlená.

Vydal si dve CD, to prvé už kedysi dávno, v roku 1998 pod názvom Nápoky. Čo vyjadruje ten názov?
Naschvál, napriek všetkému, aj tak, keď nie. Nárokom. Myjavské slovo. Vyjadruje kopaničiarsku povahu. Pochádzam z Myjavy.

Čitatelia majú možnosť si pozrieť titulné foto z obalu CD,spomínaš si ako vznikla táto fotka? Je to štylizácia alebo vernézachytenie tvojho vtedajšieho ja?
Je to fotka Matúša Oľhu na drevenici na Kysuciach. Autentickápodoba. Myslel som si vtedy že môžem byť pustovníkom. Po prázdnináchsom sa vrátil do civilizácie a začal hrať divadlo. Dnes tam žije môjsyn to, o čom som vtedy sníval ja.

A čo psík, ktorému hľadíš do očí? Vypadá, že ťa má ten kokeršpaniel veľmi rád...
Je mŕtvy. Zostala po ňom poviedka, v ktorej je to napísané, čo bolo medzi nami.

O synovi, rodine, domove
Keď sme si dohovárali tento rozhovor, tak si poukázal v prípademôjho syna Mateja na výraznú podobnosť (čo my v našej každodennosti ažtak nevnímame), na čo som ja zakontroval, že pred chvíľou na pódiu tobolo vo vašom prevedení so synom Martinom niečo podobné, dokonca zpohľadu diváka ešte výraznejšie. Aký je Martin syn a hudobník? Určitesi na neho pyšný, lebo je kvalitný inštrumentalista, to nám predviedol?
Je. Začína sa pri mne nudiť. Aj hudobne myslí už ďalej ako myslím ja.

Keď spomíname tú podobnosť, nevidíš pri pohľade na neho sám seba o „dvadsať“ rokov dozadu?
To asi áno. Niečo z jeho názorov mi lezie na nervy, čo znamená, že sa mi podobá. Vlastný obraz je najťažšie spracovať.

Počas koncertu mal Martin priestor aj na svoje vlastné piesne.Nemôžem si pomôcť, ale znovu musím opakovať to klasické zvolanie: „celýotec“. Ako vnímaš a hodnotíš jeho tvorbu?
Čisté myslenie, bude mať problém, aby ho vnímala väčšina, ale o tovôbec pri tvorbe nejde. Láska väčšiny je kontraproduktívna. Mne to, čopíše, otvára k mnohému zavreté dvere. Vnímam to ako cestu, po ktorej sadá ísť a držím mu palce.

Predpokladám, že váš vzťah je veľmi dobrý, je to cítiť aj zhudby aj z takých dôležitých drobností akými sú oslovenia: „a teraz vámzahrá Martinko“ alebo sympatické chytenie sa za ruky pri ďakovaní. Akýsi otec a priblíž nám trošku svoju rodinu?
Normálne hulákam, keď ma naštvú a som ticho, keď cítim, že som toprepískol a je mi jasné, že všetci to vieme. Dosť ťažko saospravedlňujem. Niekedy to urobím.

Z toho ako ťa ja vnímam ako „cudzí“ divák, pôsobíš na mňa, žemáš rád túto krajinu, napríklad pod piesňou Valčík sviniarov na CDNELADÍ uvádzaš spolu s inými hudobnými nástrojmi ako účinkujúcich ajvtáčiky z Vlčkoviec a ich štebot. Máš rád prírodu?
Čerpám z nej silu. Kúpil som si druhú chalupu. Tá mi čerpá úver.Požičiavam si peniaze, aby som tam patril, miesto toho, aby som tamnaozaj patril. Všetko asi človek mať nemôže.

Vrátim sa ešte k tej slovnej hračke s tvojím priezviskom a spýtam sa, či máš svoj obľúbený kopec, kopček, vrch, horu?
Kľak a Rozsutec.

Oprášim svoje gymnaziálne vedomosti a spolu s básnikom zvolám:„domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“. Kde je tvoj domov, kde sachodíš obrazne povedané vyplakať? Sú to Vlčkovce, kde si v rokoch2000-2002 nahrával aj spomínané CD?
Vlčkovce. Tam som sa narobil najviac. Tam som sa aj najviacnaplakal, lebo skutočný domov na Myjave je predaný, otec mŕtvy, mamabýva v rodičovskom, kde som chodil ako dieťa. Vo Vlčkovciach je rodina,manželka, sny aj úzkosť zo všetkých vecí, ktoré napokon dobre dopadli.

O charite a pomoci blížnemu
Kedysi dávno, keď som u nás na škole rozbiehal hudobné podvečery,tak mi naša spoločná známa Evka Čobejová (novinárka z .týždňa) s ktorousme spolupracovali v občianskom združení Človek v ohrození, dávala nateba mobil s tým, že keď to bude na charitu, určite prídeš zahrať ajzadarmo a rád. Teraz aktuálne som ťa videl na „reklame“ pre inúneziskovku na 2% z dane, mediálne je známy projekt „Biela tužka“. Akovnímaš pomoc blížnemu a charitu?
S charitou treba opatrne. Kvôli tým , ktorým pomáhate, ale aj kvôlisebe, lebo človek je náchylný sa zamilovať do svojej dobročinnosti. Aleaj tí, ktorým sa pomáha, musia byť na tom tak , že nie je inej cesty.Oberá ich to o aktivitu.

Čo je v tvojom prípade vnútorným impulzom a „hnacím motorom“ na takéto aktivity?
Prekvapivo hnev nad bezmocnosťou. Túžiť po moci je legitímne, ale nepatričné.

Sedem s r.o., divadlo, popularita
Občas ťa máme možnosť vzhliadnuť aj v humoristickej relácii Sedem sr.o., kde sa evidentne dobre zabávate všetci. Je to naozaj tak alebo to„len“ výborne hráte?
Niekedy je veselo a niekedy to nejde. Ako v živote. Tam si ľudia užzvykli, že to nie je sranda. Pri humoristických reláciách to bude eštetrvať.

Priblíž nám pozadie vzniku takejto relácie, ako prebieha tvojaosobná príprava na jednotlivé témy, predpokladám, že ich dostávatedopredu?
Dopredu a niekedy sa s nimi trápim ako vôl. Sú veci , kde len ťažko objavujem humor.

A ako prebieha taký klasický nahrávací deň tejto relácie?
V utorok ráno sa zídeme, nahráme, večer to vysielajú. Nepodarky vystrihnú.

Svojím spôsobom si pre nás „vidiečanov“ a „nedivadelníkov“slávny práve prostredníctvom vyššie spomínanej relácie. Napríklad jaosobne ťa vo svojom vnútri nosím najmä ako pesničkára prostredníctvomtvojich prisní z dvoch CD (a čerstvo aj živého koncertu, na ktorom sompráve bol :-), ale predpokladám, že ty si hlavne herec – divadelník.Mýlim sa?
Bol som, divadlo je ťažšie a ťažšie. Je to ľuďmi, peniazmi, lebo honikto nepotrebuje. Samé sa chce brániť podkladaním sa divákovi a to manebaví. V čase, keď divadelníci dostanú najdrahšiu budovu v histórii,je záujem o divadlo na periférii. Odráža sa to aj v tom ako ho platia.A to nehovorím o televíznej a filmovej tvorbe. Tá už vlastneneexistuje. Kultúru likvidujú rovnako pravičiari aj ľavičiari. Prostoľudia.

Keby sme v súčasnej dobe chceli vyraziť do divadla na tvoje predstavenia v čom, kde a koho práve teraz hrávaš?
V SND, v štúdiu S. Chvála bláznovstva a Frenky a Johny sú predstavenia, za ktoré sa nehanbím.

Divadlo - dosky čo znamenajú svet! Čo to znamená pre teba?
Vetu, čo sa veľmi často používa, ale čoraz menej znamená.

Prípadne čo ti dáva a berie slečinka Thália?
Keď sa div podarí, oblažuje všetkých. Keď sa to podvedie, berie to čas.

Predpokladám, že tvoj divadelný repertoár máš široký, hráš rôznedruhy postáv, ale máš niektorú z nich obľúbenejšiu, čo ti prirástla ksrdcu a ak áno, tak prečo?
Bavia ma postavy, ktoré myslia a nie ktoré ilustrujú.

Máš aj nejakú vysnívanú rolu, postavu, ktorú by si si ešte chcel zahrať?
Kráľa Lýra.

Na úvod koncertu si spomenul pohreb nitrianskeho divadelnéhorežiséra Spišiaka, na ktorý si práve kvôli koncertu nešiel, zahral sipieseň, ktorú ste v Martine v divadle hrávali, keď niekto z kolegovzomrel na rozlúčku, v súčasnosti pôsobíš v Bratislave. Aký je rozdielmedzi mimo bratislavskými divadlami a hlavným mestom ? Sú diváciodlišní na vidieku a v „Blave“?
Vidiecke publikum je vďačné. Bratislavské je rozmaznané a ľahostajné. Bratislavské divadlá majú viac peňazí.

Keď som ťa oslovil po koncerte, nemal si vôbec problém mi tykať,podal si nám ruku, bez problémov si súhlasil s mailovým rozhovorom.Vždy si taký normálny človek, neobťažuje ťa záujem ľudí, asi nemášproblém s popularitou ? Prípadne ako ju vnímaš?
Popularita na Slovensku je k ničomu. Za prácu vám viac peňazí nedajú. Za reklamu áno. Tá vám potom odreže herecké vajcia.

Počas koncertu a hrania si mal na tvári „trvalý úsmev“, možnomiestami až trošku taký zasnívaný výraz tváre. Rád snívaš a ak áno očom najradšej?
O stavebných prácach na chalupe.

Spomínali sme charitu, popularitu, si „verejne angažovaný“.Tento rozhovor robíme pre mladých ľudí a tak ťa na záver chcem možnotrošku kŕčovito, ale čo už, vyzvať na nejaký odkaz, myšlienku, čo by siim prípadne chcel povedať?
Lepšie dnes aktívny ako zajtra rádioaktívny. Svet dospelých nie je vždy dobre vymyslený. Neprispôsobujte sa.

Mnohé odpovede na prípadné ďalšie otázky nájdete v Mariánovejtvorbe, v jeho piesňach, textoch, nebojím sa povedať, v jeho posolstve.Stačí sa len otvoriť, hľadať a vnímať. Tá cesta stojí za to...
Počas štebotu vtáčikov v Sebedraží otázky kládol a za odpovede ďakuje Ivans.

P.S.: Mariánovho syna Martina môžete spoznať bližšie aj cez článok Zázraky sa dejú .

Ivan Sýkora

Ivan Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  144
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mierne unavený, ale vcelku optimistický päťdesiatnik (už?!), ktorý má rád prírodu, šport, čokoládu-najnovšie aj power kávu, modrú farbu a číslo 4 a riadi sa životným krédom "Rozhodujúci je človek". A ktorý si kladie otázku ži-jem(e) zdravo? Zoznam autorových rubrík:  ži-jeme zdravoBerkat - pomocfotoreportážcesty/necestyvýplody strapatej hlavyo behu a inom športovaníPozorovania a minipríbehyrozhovorystarinky

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu