Útočil som na rekord alebo Berlínske emócie

Autor: Ivan Sýkora | 7.10.2012 o 10:12 | Karma článku: 4,76 | Prečítané:  499x

Teraz to už môžem priznať. Pred štartom 39.ročníka BMW maratónu v Berlíne som chcel ohlásiť útok na osobný rekord. Tak ako nejaké svetové bežecké esá ohlasujú svoje útoky. Nedávno  som si čítal ako Patrick Makau v rozhovore avizuje, že čas pod 2hodiny 3 minúty je možný. To avízo aj prirovnanie bolo myslené nadnesene, ale môj osobný cieľ bol reálny. Na tento maratón som sa pripravoval a tešil dlho.

Berlínsky maratón patrí do TOP5 najväčších tzv. WORLD MAJORS maratónov spolu s Bostonom, Londýnom, New Yorkom a ChicagomBerlínsky maratón patrí do TOP5 najväčších tzv. WORLD MAJORS maratónov spolu s Bostonom, Londýnom, New Yorkom a ChicagomFoto: neznáma dvojica,ktorú som poprosil o fotku pred štartom

Pohľad do výsledkovej listiny prezrádza, že žiadny osobný rekord sa nekonal. Ale samotný priebeh maratónu naznačuje, že to nebol len sen. Svoj doterajší najlepší čas 3:59:22 z roku 2009 som mohol prekonať. Môj cieľ bol podložený niekoľkomesačným sústredeným úsilím a príprava prebehla v poriadku. V Berlíne ide o jednu z najrýchlejších tratí, aj svetový rekord 2:03:38 bol pokorený práve tu.

Tento pretek patrí medzi päť najväčších maratónov sveta. Možno práve táto skutočnosť tiež zohrala svoju rolu. Ako dopredu hovorili skúsenejší maratónci, v tej mase takmer 40 tisíc bežcov, sa nepodarí držať tempo na rekord. A veru boli úseky, kedy som musel bežať pomalšie ako som chcel.

Na druhej strane som veril, že v úžasnej atmosfére veľkého svetového maratónu sa to podarí. Mal som skúsenosť z Kodane, kde som zabehol jediný raz v živote pod hranicu 4 hodín. Aj minulý rok vo Viedni (4:02:27)  som bol blízko vytúženému cieľu. Najhoršie na tom je, že teraz v Berlíne som sa o rekord resp. čas do 4hodín pripravil svojou hrubou chybou. Resp. bolo ich viac, jedna veľká a pridali sa aj dve menšie.

Pred štartom som premeškal zaujatie výhodnej pozície v bloku G tým, že som si odstál frontu na WC. Aj v nej som sa snažil nasávať predštartovnú atmosféru, ktorá dokáže nabudiť. Ale iné je dávať ruky hore (známe „Hände hoch!" bola výzva speakra) a tlieskať v mase tisícov, to máte hneď zimomriavky po celom tele. A iné keď stojíš v 6člennom minirade na ToiToi (inak perfektne čistom a voňavom, éch Nemci, tí vedia udržať poriadok!). Iróniou osudu bolo, že práve v čase štartu presne o 9-tej  som sa dostal na rad. Ách, mal som ja ísť skôr do lesíka....

Samozrejme že samotný štart som nezmeškal. Celá masa pretekárov je rozdelená podľa nahlásených časov pri registrácii do blokov A až F a tie štartujú postupne. My štartujeme 9:10hod a ja osobne pretínam štartovnú čiaru o 5 minút neskôr. Mrzí ma, že mi ušiel celkový pohľad na obrovské množstvo modrých balónikov, ktoré vzlietli do vzduchu a zmizli niekde smerom k rieke Spree. TV záznam z Eurosportu tie pocity už nenahradí. To, že som sa nedostal pred oficiálneho vodiča s veľkým oranžovým balónom so štvorkou a dvomi nulami bola prvá, drobná chyba.

Napriek všetkému, cítim sa výborne. Cestou na štart sa emočne nabíjam  klusaním v cestičkách zaujímavého pamätníka holokaustu. Pre mňa osobne je dôležité aj „zastavenie sa" pri pamätníku obetiam Berlínskeho múru v podobe jednoduchých bielych krížov. Do pamäte si vrývam meno Chrisa G. a dátum úmrtia február 1989. Aj preto, že v tom čase už bol múr na spadnutie, hoci ešte v januári 89 tvrdil Eric Honecker, že múr bude stáť ešte 100 rokov!? Po behu som vyhľadal, že išlo o Chrisa Gueffroya, poslednú obeť zastrelenú pri pokuse prekročiť Berlínsky múr. Jeho stavba bola obrovským nezmyslom v dejinách Nemecka a ľudstva vôbec! Takže kúsok svojho maratónskeho úsilia venujem  obetiam „múru" a najmä Chrisovi.

Dovoľte malé odbočenie. Až teraz pri osobnej návšteve Berlína som na vlastnej koži precítil obrovský význam pádu „múru". A intenzívne som vnímal aj to ako kvalitne a premyslene sa Nemci vyrovnávajú so svojou negatívnou nacistickou minulosťou! Vrelo odporúčam návštevu „nenápadného" múzea Topografie teroru, ktoré stojí na území nikoho, vytvorené súvislou plochou z kamenia na mieste bývalých budov SS a gestapa. V múzeu bolo plno aj v pondelok, ale aj v nedeľu večer, ako ma informovala manželka. Výpravy mladých študentov si expozície prezerali s vážnymi tvárami a s nepredstieraným záujmom. Ja som mal dobrý pocit aj z toho, keď som v tej mase návštevníkov videl aj ďalších maratóncov. Dali sa spoznať podľa tričiek, medaily na krku alebo podľa svalovice, ktorá bola u niektorých viditeľná najmä pri chôdzi dole schodmi.

Keď spomínam medailu, ktorú získal v cieli každý úspešný maratónec, k nej pridám ešte iný postreh. Už v nedeľu po maratóne sa široké okolie Brandenburskej brány a celé centrum Berlína hemžilo bežcami s medailou zavesenou na krku. Aký to rozdiel oproti slovenským maratónom, kde vidím presne opačný trend - hneď ju dávať  dole?! Nechápem prečo? Chýba nám hrdosť či zdravé sebavedomie alebo len normálna schopnosť radovať  sa z maličkosti?! Inak dostali sme nádhernú medailu, mne sa veľmi páči, najmä to vyobrazenie svetového rekordu. Nakoniec posúďte sami:

medailakolaz.JPG

Zámerne som vyfotil medailu na pozadí rukopisu maratónskeho blogu....

Ako takmer vždy aj teraz sme spojili účasť na veľkom zahraničnom maratóne s krátkym pobytom v meste. Musím priznať, že mnou doteraz podceňovaný a nevšímaný Berlín nás nadchol. Stručne vysvetlím čím:

* Obrovským rešpektom k cyklistom na cestách a každodenným využívaním bicyklov obyvateľmi mesta! Aj my sme sa pohybovali po meste na bikoch a nemalo to chybu!

*
Tým ako zrazu vás chňapne história za pačesy a už vás nepustí (nacizmus, Berlínsky múr, mesto rozdelené na WEST a OST blok...)!

*
Veľkoryso riešeným verejným priestorom plným zelene, parkov, ihrísk, čo ma vždyi oslovuje kdekoľvek na svete nielen v Berlíne a doma u nás mi to veľmi chýba!

*
Aj tým, že veľa Berlínčanov beháva. Proste je vidieť ako obyvatelia mesta žijú aktívne!

*
Funkčnosťou mesta pre každodenný život, mesto nie je zamorené autami, ale ani reklamnými billboardmi!

*
A obyčajnou čistotou, tam takmer nevidíte papierik na zemi, či cigaretový ohorok!

*
Ako je mesto skvele pripravené na turistov od drobných predajcov suvenírov cez množstvo kaviarničiek a reštaurácii až po organizované zájazdy busmi, loďami (rieka Spréva sa nimi len hemží), ale aj skupinovými výletmi po pamiatkach na bicykloch či elektrických dvojkolkách!

Berlín je po Londýne a Paríži tretie najnavštevovanejšie mesto v Európe, ale nemusíte sa báť, že sa budete predierať mrakmi turistov, mesto ich v pohode zvláda! Návštevu Berlína vrelo odporúčam. Mali sme z neho veľmi príjemný pocit!  Isto ho ešte navštívime!

Späť k maratónu. Spomínal som, že som sa o rekord pripravil svojimi chybami. Tú prvú s nešťastne načasovaným WC už poznáme, druhá je tiež banálna.

Na trať maratónu si brávam so sebou „dovolené" doplnky - cukry a rôzne energie. Navyše v malej fľaštičke nápoj. Teraz to je CocaCola, zakúpená mimoriadne len pre túto príležitosť. A tiež si zvyknem pribaliť „Škorpilove ďatle" Mám ich osvedčené a hoci som ich mal so sebou pred štartom aj teraz, nakoniec  ich nechávam vo vrece v šatni, sám neviem doteraz prečo.

Takže to máme druhú menšiu chybu a o tej najväčšej, rozhodujúcej si prečítate v pokračovaní. Neviem písať krátko a výstižne ako si žiada naša rýchla doba a tak v duchu „marketingových odporúčaní" usekávam svoj tok myšlienok z Berlína, aby som udržal vašu pozornosť.....


(koniec prvej časti, pokračovanie bude na webe do 24 hodín)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?